2 metre od Georga

Potom mi pokynie, otvorí železné zábradlie. Prejdem popod tribúnu, popri mostíku po ktorom prejde prezident USA, až nakoniec stojím priamo pred tribúnou VIP, hneď oproti tribúne na ktorej bude rečniť George W. Bush. Vzdialenosť medzi nami je necelých 8 metrov. Vyzerá to tak, že si ho vychutnám do najmenších detailov. Uvidím všetky vrásky a póriky najmocnejšieho muža planéty. Hurá. Po hodine prichádza predkapela, Condolezza Rice. Super. Konečne nejaké vzrúšo. Usadí sa za mnou na tribúne VIP. Pôsobí milo. Má pekný čierny klobúčik. Priateľský prehodí slovo s niektorými mojimi spolu stojacími. Agenti sú v strehu. Ubehne ďalších 20 minút a je to tu. George Bush prichádza. Pred ním samozrejme ešte Dzurinda, Hrušovský a Gašparovič. Tí ma ale nezaujímajú. Kvôli ním by som nemrzol tri hodiny v tomto počasí. Ále el presidente George to je iná vec. Vykračuje si po chodníku aj s manželkou. To je zvláštne. Vyzerá úplne tak isto ako na fotografiách. Skvelá práca fotografov alebo ešte lepšia práca umeleckých maskérov. Vyzerá uvoľnený. Trošku mimo. Tlmočnícke slúchatko mu stále vypadáva z ucha. Chudák, kvôli tomu celkom nezachytí, že ho náš premiér chváli. Rieši to však kovbojským žmurknutím. Potom taký úškrn alebo čo. Dobré...Konečne ide hovoriť. Na toto som sa najviac tešil. Príhovor texasana. Vyzerá to tak že naozaj miluje slobodu. Čosi reční o našej histórii. Že vraj pred takmer 17 rokmi tu (Hviezdoslavovo námestie) zapaľovali ľudia sviečky za slobodu. No a vraj z okna sa na nich pozerali komunisti. Aha a ešte, že nesmieme zabudnúť na zlo komunizmu. Ja som nezabudol. Ale na tých, čo tu takmer pred sedemnástimi rokmi zapaľovali sviečky som zabudol. Bol som vtedy maličký. Hm, už aj George vie viac o mojej krajine ako ja. Ja si pamätám tých pred 16 rokmi. Občas žmurkne do objektívu. Pred tribúnou stojí taký agent, černoch. Jednu ruku má neustále skrytú pod baloňákom. Američania oceňujú, že stojíme pri ich boku. Vážia si to. Sú našimi spojencami. A ďalšie takéto veci. Vraj sa chce pričiniť o to, aby sme mohli jednoduchšie cestovať do USA. Ktovie čo z toho bude. Hádam mu to vyjde. Takže toto hovoril. Počas prejavu sa občas usmial na jediného aktivistu, ktorému sa podarilo prepašovať do VIP zóny plagáty z nápismi: Make law no war, Hello cowboy, You are a serial killer a tak...No a potom sa rozhodol, že si s nami podá ruky. Teda, s nami, čo stojíme tu, hneď pod tribúnou. Pred ním ide agent a chce aby ste mu ukázali ruky. Pripomenulo mi to škôlku a rituál overovania či som si umyl ruky. Potom ide Bush a možno vám podá svoju pravicu, prípadne na vás aj žmurkne. Nie je moc vysoký. Stále sa usmieva. Vyzerá prívetivo. Prešiel okolo mňa, moju ruku vynechal (ach jaj) a vybral sa ku kolóne áut. Ale bol som od neho pár centimetrov. Zážitok. Je nižší ako ja. A fakt vyzerá ako na fotke. God bless you all.