Aby sme si ujasnili polohu doliny, tak lokalizácia je nasledovná - Ružomberok, Veľká Fatra, hneď vedľa odbočky na Černovú.
Pre veľa ružomberčanov a nás rodených kľačniarov (Kľačno - sídlisko hneď blízko vstupu do doliny) sa spája dolina s detstvom a mladosťou. Pre mňa aj s najkrajšou spomienkou na starého otca, s ktorým sme tu chodievali zbierať liečivé bylinky. Také to miesto, kde panelákové deti chodili opekať špekáčiky a učiť sa plávať.
Dolina v ktorej som bola snáď tisíc krát a prešla som ju krížom - krážom. Viete si teda predstaviť, ako ma prekvapilo, keď sa tu zrazu objavili koliby, atrakcie a tabule pre turistov. Dolina sa začala meniť.
Tabule s popisom doliny a náučný chodník beriem ako pozitívnu časť zmeny. Negatívom sú príbúdajúce autá, ktoré aj nový chodník v poslednej dobe využívajú na parkovanie. Nedalo sa neprejsť dolinu ešte raz a neprečítať si tabule náučného chodníka a čomusi sa aj priučiť. To bolo ale prekvapenie, keď zrazu na jednej bol spomenutý Jelení vodopád. Ako??? Jelení? Roky chodíme do doliny a tu zrazu čosi o vodopáde. O takom menšom, jamišnom sme vedeli. Hoci v pamäti ho mám ako pálenický. Raz, asi keď mal suchšie obdobie sme pri ňom aj boli, ale moc nás vtedy neoslovil. Ale tento 24 metrový vodopád, to musí byť niečo iné. Plán na najbližšiu prieskumnú prechádzku bol na svete.
Tri ženy na rodičovskej dovolenke, to bolo treba zorganizovať. Ale keďže ako správne matky si to vieme zariadiť, deti ostali na pánskej jazde a my zase na dámskej - turistickej :-)
Dolina začína na križovatke s obcou Černová. Úvodné cca 2 km sú nič moc,modrá značka, obývaná oblasť a neskôr reštauračné a ubytovacie zariadenia s atrakciami nielen pre deti. To zaujímavé začína až od priehrady. Prípadne sa dá ísť aj lesom a obísť túto urbanistickú časť. Je to trocha zložitejšie pre neznalých, ale domáci asi skôr využijú túto alternatívu. Bol to aj náš prípad. Išli sme lesom ponad sídlisko Kľačno a vyšli sme pod priehradou. Tu akoby sa vytratia ľudia a postupne už nič neprekáža v obdivovaní doliny.
(Ak by mal niekto záujem prejsť úvodnú časť lesom, treba hľadať, alebo mi treba napísať. )
(Čutkovská priehrada, v pozadí Čebrať)
Celou dolinou preteká potok, ktorý miestami tvorí zaujímavé kaskády a napája aj priehradu. Vyviera kdesi pod Šiprúňom a na dĺžku má skoro 8 km. Čutkovská dolina môže byť aj miestom, kde sa dá začať výstup a nastúpiť na hrebeň Veľkej Fatry.
Na osvieženie sa tu dajú nájsť až 4 studničky, ktoré ponúkajú miesto na krátke prestávky.
Dolina je bohatá na rastliny. Stačí sa len rozhľadieť a pokochať sa ich krásou v blízkosti potoka. Cesta neustále mierne stúpa, čosi náročnejšie je to len na jednom úseku.
Tu však zaujmú skaly na ľavej strane. (Fotka je z jednej prechádzky s manželom a synom v kočíku.)
Tu sa už však dostávame na odbočku k vodopádu. Značka udáva 15 minút. Konečne aj nejaké stúpanie. Pokiaľ by ste neodbočili k vodopádu, došli by ste k ďalšiemu rázcestiu, kde je aj chata pod Kozím a ďalšie tajomstvá doliny.
Chodník pomaly stúpa. Miestami je spevnený. Chlapci, ktorí ho robili sa museli namakať.
Odbočka doprava
Vodopád nás naozaj prekvapil. Jedna vec je čítať na tabuli, že jeho výška je 24 metrov, druhá vec je vidieť to naozaj. Inak najvyšší bod vodopádu má 842 m. n m. Časť chodníka k vodopádom aj k tiesňave býva v zime dokonca uzavretá. Sme predsa v Národnom parku Veľká Fatra.
Porovnanie s človekom. A to stojím na lavičke, aby som bola vyššia :-)
Taký zaujímavý strom. Treba ho však vidieť naživo. Vyzerá lepšie.
Naša túra tu mala svoj cieľ a rovnakou trasou sme išli domov. Len spodnú časť doliny sme prešli už po ceste a nešli sme lesom.
Chodník spodnou časťou doliny pre peších je už dokončený. Poprosím najmä cez víkendy, aby tu autá neparkovali. Nemáme potom kadiaľ prejsť s deťmi. Nechcem však tento blog zakončiť negatívne a preto už teraz premýšľam o tom, ako si zorganizujem čas a pôjdem ešte pozrieť tiesňavu, ktorá je posledným bodom náučného chodníka.
