Na Baranec sa dá ísť niekoľkými trasami. My sme si vybrali tú od ústia Žiarskej doliny, veľmi pekným lesom k Žiarskej chate, čo je tak 1:25 od ústia doliny a potom cez Žiarske sedlo na Baranec a dole cez Holý vrch a Starú stávku opäť na rovnakú zástavku do ústia Žiarskej doliny.
Zaujímavo pôsobí Šarafiový vodopád.
Kráčali sme hore a vlastne sme si to ani neuvedomovali, naše oči blúdili raz na ľavú stranu smerom k Baníkovu, Hrubej kope a Trom kopám a raz...
raz sme sa pozerali pred seba a boli zvedavé čo nás čaká neskôr,...
obdivovali sme mohutnú stavbu Baranca. Spočiatku sme síce nevedeli, že je to on, ale na Rázcestí pod Homôlkou sme si urobili pauzu a podľa mapy sme to akosi usúdili.
Ešte pár krokov a ocitli sme sa v sedle, ktoré ponúka neuveriteľné výhľady na všetky strany.
Bol štvrtok, krásny jesenný deň, vlastne sa počasie držalo úžasné celý týždeň a turistov moc nebolo, pracovné a iné povinnosti. Tých pár, čo sme stretli mierilo na Plačlivé.
My sme si ho pozerali cestou na Smrek. Postupne sa nám stále viac a viac vynáral aj Ostrý Roháč.
Dovideli sme až na Malú Fatru na môj milovaný Rozsutec.
A cestou na vrch až na Kriváň. Nie nadarmo sa hovorí, že z Baranca sú skoro najlepšie výhľady na celom Slovensku.
Tu už sme na vrchole a len vychutnávame spolu s ďalšími turistami. Baranec je mimochodom najvyšší bod roháčskej skupiny Západných Tatier v rázsoche Plačlivého a ceľkovo je v nich 3. najvyšší.
Tento kopec asi tušil, že som sa naň tešila celé leto a už som vlastne skoro ani nedúfala, že sa naň dostanem, tak nás celou cestou sprevádzal krásnymi výhľadmi a na svojom vrchole nás privítal taktiež úžasnými podmienkami. Slniečko, takmer bezvetrie a času sme mali tak akurát na posedenie. Lenže nič netrvá večne,...
mne sa dole moc ani nechcelo ísť, ale museli sme, tak som sa neustále obzerala naspäť.
Tie pekné chvíle človeku vždy akosi rýchlejšie ubehnú a tento deň rovno asi uletel a tak sa tu budem musieť vrátiť, pretože nezaškodí zopakovať, že Západné Tatry mi učarovali. Myslím, že majú ten správny pomer skál, lúk, kosodreviny, nekonečné výhľady a keď si človek vyberie správne obdobie, tak nie sú také preplnené ako tie vysoké.
