Túru sme samozrejme začali v Štrbe. Zrada nastala, keď sme zistili, že Zubačka, pre technické problémy nepremáva a náhradný spoj na pár minút meškajúci rýchlik nečakal. Ale odradiť sme sa veru nedali, tak sme sa vybrali na prvú križovatku a chceli stopovať. Asi nám prialo šťastie, pretože hneď išlo auto, zastalo a sympatický chlapci nás odviezli až k Štrbskému Plesu. Takže paráda a vďaka,...
Štrbské Pleso odtiaľto vyzerá, akoby to bolo nejaké malé jazierko na vrchole hory
Príroda sa tu naozaj pohrala, stromy rastúce na skalách spríjemňujú cestu po chodníku najmä pre oči.
Mimochodom cesta k Hincovmu Plesu vedie po náučnom chodníku a keďže má od Štrbského Plesa dĺžku len 8,5 km a prekonáva výškový rozdiel 450 metrov nie je náročná. Vedie Mengusovskou dolinou a na niekoľkých miestach treba prechádzať mostíkmi, či po kameňoch cez Hincov potok.
Od Rázcestia nad Žabím potokom je to k plesu už len hodinka. To, že sme nešli náhradným spojom bolo nakoniec pre nás aj šťastím, stretli sme len málo turistov a tak sme si mohli takmer nerušene vychutnávať pohľady na okolité štíty.
Tatry už chytali jesenný šat a miestami sa vyskytol aj sneh.
Už len niekoľko metrov a sme pri cieli. Hincovo Pleso, najväčšie pleso v tatrách na slovenskej strane. Plocha je 20,08 ha a miestami dosahuje hĺbku až 53 metrov. Niekedy sa údaje o rozmeroch plies môžu líšiť. Zapríčiňuje to to, že plesá neustále zasypáva suť z okolitých štítov a hladina vody klesá a stúpa podľa počasia.
Cesou k plesu je niekoľko malých stojatých jazierok.
Na ľavej strane sa nad plesom týči Kôprovský štít.
Z pravej strany je to Čubrina a najmä Mengusovské štíty.
Pohľad bol z každej strany úžasný a síce zubaté, ale predsa slniečko vyhrialo skaly akurát tak, aby si človek na nich chvíľu posedel, vychutnál výhľad okolo seba a napapal sa.
Keďže sme sa rozhodli navštíviť ešte Symbolický cintorín pri Popradskom Plese, museli sme už ísť.
Krátku prestávku sme si urobili, až keď kamarátke volal ocino. To sme sa aj rozhliadli okolo seba a na skale sme zbadali 2 kamzíky. Na fotke ich ťažko rozoznať bez priblíženia, ale boli tam - pravé tatranské.
Fotkami, najmä z okolia Popradského Plesa a serpentín do Sedla pod Ostrvou bola nadšená najmä moja mama - veľká turistka. ( Pre neznalých veľká turistka v ponímaní mojej mamy znamená, že chodila do Starého Smokovca, keď boli v ponuke nové rifle :) )
Mŕtvym na pamiatku - živým na výstrahu!!!
