Po krátkom zorientovaní sa v teréne a vyriešení otázky kadiaľ to tam vlastne ideme sme objavili nástupné miesto.
Akosi sa mi nechce stúpať hore, ale kroky neznámym lesom a najmä vynorenie z neho majú svoje čaro.
Zmena terénu a tam kdesi v diaľke náš cieľ. Postupne prechádzame celé Otrhance - Ostredok, Nižná Magura, Ostredok, Vyšná Magura.
Obzeráme sa naspäť a spomíname na prechod Nízkych Tatier, ktoré sú v pozadí.
Západné Tatry sú čoraz bližšie.
No komu môže byť lepšie?
Po celý čas sa na nás z ľavej strany pozerá Baranec.
Z pravej strany sa vynárajú z pozadia aj Vysoké Tatry a nám čoraz viac chýba nejaký smerovník. Časovo nám to akosi nesedí. Veď na Nižnej Lúke bol udávaný čas 3: 15 na Jakubinú a podľa mapy tam stále nie sme. Žeby nás tieto úchvatné výhľady až tak zdržali?
Toto sa len tak ľahko nevidí - z prava Ostrý Roháč, Plačlivé... naozaj výstup na Jakubinú za tento pohľad stojí.
Pomaly sa už ozaj blížime na vrchol z ktorého vidno Jamnícku dolinu. Vrcholové stúpanie a klesanie znepríjemňuje len studený vietor. Naozaj chýba aspoň symbolické označenie vrcholu. Poliaci v tom majú jasno. Jarzabczy Wierch (2137).
Aj vo Vysokých Tatrách je dnes ideálne počasie.
Podľa mapy by pred nami mal byť Klin a v pozadí Nižná Bystrá, ale nie sme si istí.
Račkova dolina je krásna a pestrá. Nepríjemný zostup sa snažíme čo najskôr zbehnúť. Keď nás pobolievajú kolienka vychutnávame podľady na plesá, potok, fotíme sa a snáď najviac nás upútali predvádzajúce sa svište.
Už len pohľad späť.
