Táto fotka je z ružomberskej kalvárie, na ktorej začína mnoho túr. Lístie už opadáva, ale to čo ostalo má zlatistý šat.
Podobne sa sfarbuje aj tráva.
Šiprúň, kde som bola opäť pred niekoľkými dňami a pohľad z lúk, cestou naň býva vždy zaujímavý. Tu sme sa pozerali na Chočské vrchy. Stromy sú červenkasté a to je znak, že jeseň už pokročila.
Tento strom môžete vidieť cestou zo Sidorova po hrebeni. V kontraste s okolím pôsobí takmer až mysticky.
Trnky a šípky, sfarbené stromy, to sú pre mňa znaky jesene.
Troška pochmúrny a nezvyčajný pohľad na Veľký Choč. Nuž v jeseni aj prší, preto túto fotku volám ticho pred búrkou. Symbolom ticha je kríž a symbolom búrky mračná zbiehajúce sa ponad Choč.
Prezradím len, že cestou na Predný Choč.
Na jednej túre sme prichádzali domov až po zotmení, tak sme si mohli vychutnať nielen západ slnka.
Inokedy sme obdivovali aj Jánošíkovú hlavu.
Huby hneď spestria les, niele na jeseň.
Jesennou daždivou túrou, bol cyklo-výlet na Liptovský hrad. Snáď len pri chátrajúcej chatke, nesúcej asi moje meno nepršalo.
Poslednú fotku si zvlášť cenním. Objavila som miesto neďaleko svojho bydliska a pokoj, ticho a les okolo neho je skrátka the best.
Týmto článkom som chcela pospomínať na výlety, ktoré si nenašli miesto v samostatnom blogu, ale mali niečo do seba. Dúfam len, že ich počet nekončí a tento a aj nasledujúce roky ich počet bude utešene pribúdať. Túry a výlety na bicykli, ale aj pešo jednoducho milujem. Človek sa pri nich odreaguje, unaví a spozná veľa fajn ľudí, takže všetkých Vás pozdravujem, prajem veľa dosiahnutých vrcholov a na najbližšej túre sa vidíme :)
