Vláčik - osobáčik a Tatranská elektrická železnica, alebo lepšie povedané jeden z jej vlakov nás doviezli až do Starého Smokovca. Dá sa ešte ďalej pokračovať na Hrebienok pozemnou lanovkou a ušetriť si námahu, ale my sme išli pešo.

Tento úsek nám dal asi najviac zabrať, až som sa čudovala, kde sa stratila moja celoročne budovaná kondička :)

Cestou Macka uška a ďalších medveďov sme vykračovali okolo Bilíkovej chaty a už z diaľky sme počuli dravé vody Malého Studeného potoka.





Zaujímavé stromové sedačky


Počasie veru nebolo ideálne, ale odradiť sme sa nenechali. Väčším sklamaním pre mňa bolo, že sa mi začal kaziť môj foťáčik.



Myslím, že táto zaujímavá skalná stena je Žltá veža, ale ak nie, v kľude napíšte a dajte vedieť. Výhľad na opačnú stranu bohužiaľ skoro nebol.

Vrcholová atmosféra z okolia chaty. Zima a poletujúca mrznúca hmla zahnala desiatky turistov do vnútra chaty na teplý čaj a polievočku a tak sme sa dnu moc nevošli. Stačiť nám musela aj vlastná termoska, ale aspoň sa mi podarilo nájsť pečiatky a označiť si nimi mapu na pamiatku.

