Na Sinú sa počas sviatkov jari vybralo aj niekoľko živočíchov. Spoločne sme s nimi obchádzali rôzne zaujímavé skalné útvary a tešili sa zo slniečka, ktoré sa miestami predieralo cez hustý les. Všetci sme mali radosť, že počasie bude opäť priať túram.
Zvieratá cestu poznajú, ale keby sa niekto chcel vydať po našich stopách, tak od parkoviska pri Demänovskej jaskyni, či zástavky autobusu sa treba vybrať hore a asi po 200 metroch je Rázcestie pod Repiskami, kde treba zabočiť do prava a ísť po žltej značke. Chodník vedie dolinou Radová.
Po krátkej zastávke na skalách a čokoládovej posile sa pred nami objavila Siná. Veru som na najprv zľakla, čo to ide byť za náročné stúpanie, ale také zlé to veru nebolo.
Ani sme nevedeli ako a už sme boli na vrchole, ktorý vie návštevníkov prekvapiť. Ponúka kruhový výhľad do okolia. Vysoké, Nízke, Západné Tatry, ale aj Choč a kdesi v diaľke, keby bola lepšia viditeľnosť aj Malá Fatra.
Nevyužiť trošku snehu na postavenie snehuliaka by bola asi škoda. Síce prefukovalo a sneh dosť chladil, ale autor sa so snehuliakom pohral a tak sme mali aspoň ďalšieho turistu na fotku :-).
Viditeľnosť a svetlo na fotky síce nebolo ideálne, tak sme mali radosť z každého lúča slnka. Predpovede počasia spomínali čosi o daždi, ktorý sa však našťastie kdesi zdržal. Nám veru nechýbal.
Dobrých ľudí je na horách vždy dosť a tak ďakujem turistom, ktorí nás odfotili. Po fotení a vymrznutí sme si ešte vychutnali obed a vybrali sme sa rovnakou trasou naspäť.
V závere doliny, ktorou sme išli aj hore sme si ešte oddýchli a zopár otužilcov z našej skupiny si aj omočilo nohy. Odporúčajú, vraj je potom príjemne teplo. Nuž voda bola čistá a oni vyzerali, že to nebolo také studené ako to vyzeralo...
Nakoniec ešte taký môj pokus o vrcholové panorámy, aby ste videli, že výhľad sa naozaj oplatí.
