To ranné vstávanie bolo pre mňa niečo ako utrpenie, ale keď si spomeniem na ľudí, ktorí pri našom zostupe Látanou dolinou v najväčšej horúčave len išli hore, tak toto naše trápenie bolo asi menšie. Ranné vstávanie znamenalo, že o 6:00 v zložení - ja, Janko, Tóno a Lucia sme už sedeli na lavičkách pred Ťatliakovou chatou a predchádzalo tomu cestovanie a skoro hodinová ranná rozcvička v podobe chôdze po asfaltke.
Všade bolo ešte ticho, sprevádzal nás mesiac
...vychádzajúce slnko zalievalo hory zlatistými farbami
a najmä takmer celou cestou sa pred nami týčil obávaný a rešpekt vzbudzujúci Ostrý Roháč (2087,5 m.n.m.).
Striedajúce sa stúpanie a rovinka, oddych na rázcestí a každým krokom pribúdajúce výhľady.
Ani sme nevedeli ako a už sme sedeli v Smutnom sedle. Pred nami náš cieľ a za nami celý hrebeň Západných Tatier. Tri kopy na dosah, ale my po krátkych raňajkách ideme opačným smerom.
Nevieme na ktorú stranu sa pozerať skôr.
Oddychový úsek medzi Smutným sedlom a Plačlivým a výhľad na Baranec.
Nebezpečne vyzerajúca skala menší výstup, hneď zostup a ani nevieme ako a už kráčame z Plačlivého. Chýba tu smerovník pri ktorom by sme sa odfotili ako dôkaz.
Tesne pod Plačlivým sa zrazu objavili dva kamzíky, pre mňa to bol znak že kdesi na blízku musí byť celá rodinka.
Majú tu krásne miesto na život. Posupne pred nami ustupovali a neskôr sme už len obdivovali akou rýchlosťou dokážu ujsť strmými skalami a skryť sa.
Nás čakali ešte obávané a všade opisované 2 - 3 nebezpečnejšie úseky zabezpečené 5 - 8 metrov dlhými reťazami. Zvýšili sme pozornosť.
Panoramatický výhľad a posedenie na vrchole. V čase 9:00 nás tu bolo len zopár.
Reťaze a za nimi Volovec. Tu sa nedá ísť do prava, ani do ľava. Cesta vedie len rovno. Zlý krok bez držania by znamenal len pád. Zaujímavejšie a ťažšie je to cestou dole. Človek si ozaj musí premyslieť ako sa chytiť a kde stupiť.
Na exponovaných úsekoch sa čakáme a máme čas obdivovať okolie. Pod nami na jednej strané sú Roháčske plesá.
Tesne pod Roháčom.
Šťastní ako blchy po zdolaní. Túru na Ostrý Roháč sme mali v pláne a pokúsili sme sa oň aj minulý rok na jeseň z opačnej strany. Vtedy sme však došli len po prvý zub. Raz Vám musím o tom napísať. Jesenné počasie má svoje čaro.
3 fotky dole pre porovnanie počasia, dátum 23.09.2012
Minulý rok sme boli traja- ja, Janko a Julo.
A rozkvitnuté Roháče 28.07.2013.
Mala som možnosť porovnať takmer rovnakú trasu a tento smer - Ťatliakova chata - Smutné sedlo - Plačlivé - Ostrý Roháč - Volovec - Rákoň - Látaná dolina je asi lepší.
Zostup z Volovca a Rákoňa je záber najmä na kolienka, výstup naň je nekonečný, ale lepšie sa ide po mäkom a tráve nadol ako po skalnatej smutnej doline.
Nás už čakala len prechádzka lesíkom a tieň.
