
Rukavice v batohu po rôznych odporúčaniach nesmeli chýbať. K tomu pre istou opaľovací krém, voda a kopec jedla a batoh pomaly väčší ako ja veru ťažil. Raňajky a prvý oddych na lehátkach pri Sliezkom dome tak pred ôsmou ráno veru prišiel vhod.


Od Sliezskeho domu cesta pokračuje okolo Velického plesa a skalného úseku po ktorom steká voda, táto časť sa nazýva Večný dážď.

Túto časť cesty pred nami sme poznali už z inej túry na Východnú Vysokú.

Kroky rýchlo ubúdali, tak sme minuli Dlhé pleso a predbehli pár turistov. Túto trasu sme išli 19. 08 v pondelok a to je ideálny deň. Vyšlo nám aj počasie a pondelky sa nám už osvedčili, býva najmenej ľudí v horách.

Počas celého výstupu nahor obchádzame Gerlachovský štít. Raz veru možno aj tam pôjdeme.


Ešte pár krokov a boli sme na Poľskom hrebeni. Najprv som si kedysi myslela, že táto časť už je za hranicami, ale hrebeň dostal názov podľa pašerákov, ktorý tadiaľto pašovali tovar práve z Poľska. Nuž trasu mali veru náročnú.

Po krátkom oddychu nás čakal zostup dole do Zmrznutého kotla. A ozaj bol zamrznutý, v úseku sa nachádzal aj kus snehovej pokrývky.

Cesta nadol je spevnená a ponúka úžasné výhľady.



Zamrznutým kotlo končí Bielovodská dolina. Po snehovom úseku nasleduje nepríjemná časť - výstup suťou hore. Nohy sa prešmykujú, vyžaduje sa opatrnosť ale určite sa lepšie vystupuje hore.

Ešte pár krokov a už sú pred nami reťaze. Úsek je obojsmerný, ale je nás tu len minimum. Každý je opatrný, ohľaduplný, až na jednu rodinku s malým asi 10 ročným chlapcom, ktorý má slzy na krajíčku a strach a rodičia ho ešte kritizujú.


My sme si výstup vychutnávali, šplhali sa po reťaziach a držali sme sa stupačiek. Hoci na niektoré si ozaj treba dobre nastúpiť, sú moc vysoko od seba, ale aspoň je to zaujímavejšie.

Zo sedla je skvelý výhľad. Posedeli sme a obdivovali Lomnický štít, v diaľke vidno Zbojnícku chatu, pod ňou napravo ďalšie Dlhé pleso a nad ním taktiež známy Slavkovský štít.

Zostup dole je opäť prudký a náročný najmä na kolienka, ale pohľad späť stojí za to. Sedlo a Divá veža (2373 m.n.m.) nad ním.

V diaľke pred nami pri oddychu sme obdivovali Lomnický štít.

Zastávka ešte zo školských čias, autobus však nepremáva, tak som si dala pečiatku do ešte staršej mapy a naštartovali sme pešobus s cieľovou stanicou Smokovec.
