Túru sme začali v Stankovanoch, odkiaľ vidieť hlavný cieľ našej cesty. Trasa bola - Stankovany, Žaškovské sedlo, Šíp, Zadný Šíp, osada Podšíp a koniec v Kraľovanoch. Šíp je vlastne kopec s dvoma vrcholmi, jeden je Šíp (1170) a druhý je na Zadnom Šípe (1143).
V rannej rose cestou Škutovou dolinou sme si všimli niekoľko pavúkov.
Stretli sme niekoľko ďalších skupiniek smerujúcich hore. Spoločne sme hľadali pokračovanie trasy zo Žaškovského sedla, kde treba zabočiť doľava a hľadať tieto láky na stromoch - asi volavky o ktorých sme si mysleli, že sú pozostatkami iných aktivít v tejto oblasti. Predsa len, pastieri tu zvyknú tu pásť ovce.
Po prekonaní prvého stúpania sme natrafili na tento zaujímavý skalný útvar. Niektorí z nás v ňom videli barančeka, ja tam vidím sfingu. Každopádne Šíp je bohatý na skalné útvary a na tento sme aj vyliezli,...
výhľad z neho nám poskytol prvé potešenie a mohli sme obdivovať tok rieky Váh, či v pozadí Veľkú Fatru.
Po následnom stúpaní sme obchádzali ďalšie skalné útvary. Vedeli sme, že niekde by sa mala nachádzať jaskyňa a tak sme sa rozhodli spraviť si z chodníka menšiu odbočku a celý útvar obísť. Našťastie nám to dlho netrvalo. Zvedavosť nás prinútila vyšplhať sa po skalách hore a objaviť kvázi jaskyňu, či asi 10 metrový sklaný otvor.
A naše šplhanie sa naozaj oplatilo. Z otvoru je perfektný výhľad a fascinujúce je aj toto skalné okno.
Poskytuje aj takýto pohľad na okolie.
Toto je ono. Môj fotoaparát však neumožňuje spraviť taký záber, ktorý by vyjadril skutočnú výšku a veľkosť tejto skoro jaskyne. Treba jednoducho ísť a vyskúšať na vlastnej koži.
Skaly obrastajú aj skalné ruže.
Ešte pred hlavným vrcholom sa nám naskytla možnosť pokochať sa aj pohľadmi na Malú Fatru. Mňa fascinuje vždy môj obľúbený Rozsutec.
A tu už sme na vrchole Šípu. Naša kompletná zostava.
Cestu medzi Šípom a Zadným Šípom skrášľuje prechod cez toto skalné mestečko.
Vedie cez neho aj táto skalná úžina.
Tento kríž je už na vrchole Zadného Šípa. Údajne tu kríž podľa jednej povesti bol už za čias Cyrila a Metoda. Tento konkrétny tu je od roku 2005, od vtedy, čo predchádzajúci zničila letná veterná smršť.
Pohľad z neho je zaujímavý, podobný ako celou cestou na voľných priestranstváchl
Dole sme už zbiehali týmto lesíkom. Cesta pod vrchom bola aj dosť strmá. Preto sa mi zdá aj smer našej túry jednoduchší, i keď niektorí volia práve opačný. Tak či tak, stretli sme cestou aj bikerov, trepajúc tadiaľto bicykle, za námahu im patrí môj obdiv,.. pretože pomer driny v podobe doslova nesenia bicykla hore a zjazdu je, no...
Obchádzali sme ešte zopár skál,...
kým sme sa dostali do osady Podšíp, zrekonštruovalo ju niekoľko nadšencov. Domčeky sú naozaj fascinujúce.
Tráviť tu čas sedením na lúke, obdivovaním kopcov Malej Fatry považujem za idylku na nedeľné popoludnie. Odmena za stres v práci počas týždňa.
Ľahnúť si do trávy a len vychutnávať takýto pohľad,....
Ešte posledný spätný pohľad a naše kroky sa čoraz viac blížili do civilizácie a zmätku, ktorý nám prinieslo pozabudnutie na to, že zostúpime nie v Kraľovanoch priamo, kde stoja rýchliky, ale v Kraľovanoch, časti Dierová, kde stojí len vláčik Orávka. Tak začalo ešte naše naháňanie na vlak, ktorý sme aj tak zmeškali. Našťastie existujú aj dobrí ľudia, ktorí boli teraz v podobe môjho brata, prišiel po nás na aute. Že nás turistov v aute bolo päť plus on šofér, radšej podrobnejšie opisovať nebudem, ale stálo to naozaj za to.
