Už pred šiestou nás ranný chlad poháňal dolinou, nebránilo nám to vychutnávať si jej krásy.
Ešte rosou pokropený Horec, jeden z najkrajších kvetov.
Cesta rýchlo ubieha, doteraz sme stretli jedného turistu, pri Skalnatom plese to je už ľudnatejšie, tak spravíme len niekoľko fotiek a ponáhľame sa ďalej.
Od Skalnatého plesa je mierne stúpanie, cesta sa kľukatí, ale po prechode hmly a mraku sa opäť vyjasňuje a pred nami sa objavuje sklané okno.
Len miernym stúpaním obchádzame Huncovskú kotlinu a Veľká Svišťovka je takmer pred nami, tvári sa však ako rovinka :) Zaujímavé na túrach je, že turista musí ísť na ďalšie štíty, aby videl tie, kde už bol a kde sa chystá.
Na obede v Sedle pod Svišťovkou už máme kruhový výhľad. Vyťahujem mapu a pozerám, čo všetko je okolo nás.
Zaujíma ma najmä pred nami sa týčiaci Jahňací štít a jasne viditeľné chodníky vedúce naň. Podarí sa mi ho zdolať už tento rok, či tento pre mňa posledný nezdolaný zo slovenskej strany voľne dostupný vrchol pre mňa ostane nedostupný?
Takmer na dosah sú aj Belianske Tatry.
Na tráve a okolí vidieť, že jeseň sa už vkráda do hôr.
Pohľady láka príbehmi a povesťami opradené Zelené pleso a z hora nejasná Jastrabia veža.
Cestou dole sa vynárajú ďaľšie štíty, ťažko ich toľko pomenovať.
Nespočetnými serpentínami schádzame pohodlným chodníkom a sme zvedaví na náročnejší úsek, ktorý hneď prezdrádza, kde sa stratí nadmorská výška.
Zostup je čosi strmší, ale zabezpečený.
Kto sa bojí, môže si posedieť na skale a premyslieť cestu dole, alebo sa aspoň odfotiť.
Skala na fotenie je uprostred :)
Kúsok ďalej cesta pokračuje k Čiernemu plesu. Tu už jasne vidieť Jastrabiu vežu na pravo.
Pleso a celá strana je v tieni, ale aj tak nás prekavapila námraza v obedných hodinách. Jeseň a chladné rána sa opäť blížia.
Dozrievajúca jarabina a meniaca sa farba trávy, aj to sú farby jesene.
O zelenom plese sa hovorí ako o jednom z najkrajších v tatrách a tak sa len ťažko odchádza domov a cestou pozerá na ničenie lesa a okolia.
