Tento krát som na výlet išla s bratom Tomášom. Bývame v Ružomberku a išli sme na bicykloch. Po cyklistickom chodníku smerujúcom z Ružomberka, cez Biely Potok smerom na Banskú Bystricu po červenej značke. Je to nenáročný asfaltový chodník, ktorý je v blízkosti hlavnej cesty.
Neskôr sa treba napojiť na zelenú značku a tá sa nachádza na tomto cyklistickom chodníku potom, ako chodník prejde na pravú stranu cesty, pri hrozivo vyzerajúcich popadaných kameňoch a je umiestnená na jednom z nich. Komu sa nechce popri nich škriabať a riskovať, že niekoľko z nich padne, odporúčam prejsť ešte pár metrov a popri potoku vyjsť hore nenápadným chodníčkom, ktorým tieto popadané vlastne obíde a vyhne sa možno aj zraneniu. Tu sme samozrejme z byciklov zosadli a museli sme ich vytlačiť hore, čo aj prekážalo.
Po zdolaní tejto prekážky sa dá opäť pokračovať na bicykli po trávnatom chodníku, ale neskôr bližšie k vodpádu sa už vyskytuje dosť kameňov na chodníku a začne aj stúpanie, tak je vhodnejšie pokračovať pešo, tak sme sa rozhodli bicykle ukryť pri stromoch a tých pár metrov vyšliapať na pešo. Postupne sa pred nami spoza stromov odkrývali vysoké skalné steny, nazývané aj Kurucké skaly.
Vodpád vznikol vlastne tak, že horský potôčik padá uprostred týchto stien dole v nadmorskej výške 755 – 830 metrov n.m. na úpätí vrchu Veľký Brankov, preto aj Brankovský vodopád. Vyjsť sa dá až k tesnej blízkosti vodopádu.
Za obdiv stoja aj spomínané skalné steny v ktorých sú miestami menšie diery. Ten, kto má rád prírodu a obdivuje jej výtvory tu určite strávi niekoľko príjemných oddychových chvíľ.
