Čebrať má dva, takpovediac dva samostatné vrcholy a juhovýchodný je ten, z ktorého sú spomínané výhľady do okolia a má 954 m. n. m. Myslím že patrí do Chočských vrchov, z ktorých najznámejší je Veľký Choč. Ja som na Čebrati bola už niekoľko krát, pretože po značenom červenom chodníku je to pomerne nenáročná túra. Tento krát sme si chceli spríjemniť sobotné predveľkonočné popoludnie a tak cieľ našej túry bol jasný. Pre nás je značenie smerom na vrchol vždy španielskou dedinou a tak sme sa rozhodli aj tento krát pre výstup priamo smerom hore, tak ako nás oči zavedú. Výstup sme začali z Malých Tatier, čo je časť v Ružomberku. Pre ostatných odporúčam začať na autobusovej stanici, isť smerom k známej Kuskovej vile a potom sa držať červenej značky, po ktorej je túra takmer nenáročná. Pre tých, čo tu ešte neboli odporúčam naštudovať si nejakú mapu s popisom trasy J
Náš výstup bol zo začiatku dosť jednoduchý, pretože sme šli viac na východ, ako stúpali a tak sme sa dostali dosť ďaleko od značeného chodníka. Bolo treba naberať aj výšku, pretože sme išli na vrchol a nie na túru po obvode a tak začala tá náročnejšia časť. Zísť s chodníka sa neodporúča, to vie každý, ale myslieť na to, keď sa človek škriabe už takmer štvornožky po šmykľavom lístí, pod ktorým sú ukryté staré konáre, ktoré sa kedykoľvek zošmyknú, je už viac menej neskoro. Mali sme šťastie, že sme neutrpeli žiadne vážnejšie zranenie, hoci sa Zuzka, jeden člen našej túry šmykla a dosť škaredo sa poškriabala na ruke.
Keď sme mali už dosť nezmyselného škrabania sa hore, zapojili sme aj rozmýšľanie a stúpali sme viac na západ, kde sme už po pár metroch našli aj vytúžený chodník a to už bola jednoduchá cesta. Konečne sme si začali vychutnávať aj výhľady na mesto a okolie, ktoré sa postupne pred nami začali ukazovať. Les pod vrcholom Čebraťa je totiž už menej hustejší a výhľadu nebráni takmer nič, okrem jediného stromu, ale ten je až na vrchole.
Aby som nepísala len, že výhľad je krásny, treba pripomenúť, že vidno celé mesto, a to od nižšieho kopca Mních až na opačnú stranu, za dedinku Černová. V pozadí mesta sa črtajú Západné Tatry, Nízke Tatry, či kopce a kopčeky Veľkej Fatry s celým lyžiarskym strediskom a krásne vidno aj Hrabovo s priehradou a zjazdovku na ktorej boli posledné zvyšky snehu.
Cesta dole už bola dosť jednoduchá a samozrejme aj kratšia ako tá nahor. Zišli sme na začiatku trasy, ktorú som v úvode spomínala ako vhodnú na výstup. Spomeniem už len to, že výstup po značkovanej trase nahor trvá približne 1 hodinu a 30 minút, podľa kondičky a prevýšenie je asi 450 metrov.
