Prvé kroky viedli cez les a výhľad,... aj to bude
Vychádzku sme si troška rozšírili a pozreli sa na ešte nezasneženú lúku a okolie Malina Brda. Spoza nádherne sfarbených stromov vykúkal aj môj obľúbený Rozsutec...
Časť Malina, som si istá, že niektorí z Vás možno okolo týchto stromov v zime lyžujete.
Oproti Sidorovu sú aj tieto skaly, tzv. Haliny.
Chodník na Sidorovo sa hľadá tažšie, ale ak ste na lúke a oproti Vám su tieto skaly, treba nájsť vyschnutý strom a potom už len tento nápis so smerovníkom. Ten Vás už bezpečne zavedie na vrchol.
A sme hore, skaly boli vyhriate a tak sa dalo posedieť a pokochať výhľadom do okolia...
A toto ju už z vrchu,... chceli sme inverziu, ale aj s Tatrami v pozadí sa dá
Vlkolínec, trochu nezvyčajne a hmla na ústupe,...
Pomedzi borovice vidno aj tie Tatry, až mi bolo ľúto, že nemám nejaký kvalitnejší fotoaparát, to by som Vám tu možno ukázala aj krajšie foto...
Dedinka Biely Potok a nad ňou zalesnené kopce aj Nízkych Tatier
Na vrchole je aj knižka na zapísanie. Dozvedeli sme sa, že akýsi ocino sa tu so synom trepali aj s bicyklami,.... čisté šialenstvo, ale klobúk dole. Len škoda, že kniha je už plná, asi nabudúce ak tu prídeme donesieme novú, alebo môžete aj vy...
A opäť priehrada v Hrabove. Tu naša cesta začínala a aj končí.
