Napriek všetkému, čo robí dnešný archív modernou inštitúciou, tajomnému pocitu sa pri štúdiu v ňom nevyhnete - predovšetkým pri (inokedy iste banálnom) otváraní škatúľ. Kým totiž v knižniciach nájdete materiály roztriedené podľa autora, názvu a predmetu diela, dokumenty v archívoch sú uložené podľa osoby či inštitúcie, ktorou boli vytvorené. Inými slovami, ak s určitou témou prídete do knižnice, zväčša vám stačí zamerať sa na jeden regál, nanajvýš na jedno oddelenie. Ak však zamierite do archívu, pripravte sa, že kým naozaj nájdete to, čo hľadáte, budete sa musieť prelúskať desiatkami zbytočných škatúľ. A tak každú jednu neotvorenú škatuľu môžeme prirovnať k dobre zabalenému darčeku. Najčastejšie sa totiž stretnete s tým, že to, čo je vnútri, vôbec nepotrebujete. Materiály v škatuli sa buď vašej témy netýkajú vôbec, alebo len veľmi okrajovo. Ale to najhoršie, čo sa vám z pohľadu bádateľa môže stať, je, že ak aj niečo nájdete, ale je to príliš poškodené alebo neúplné.
Paradoxne najväčším nepriateľom archívnych materiálov nie je vlhkosť, teplota, svetlo či ničivé mikroorganizmy, čiže faktory, ktoré zapríčiňujú znehodnotenie dokumentov, ale sám človek. Každá doba má svoje citlivé témy, ktoré v lepšom prípade zanedbáva a v tom horšom priamo prepisuje, prípadne skartuje. A tak napríklad, ak sa dnes vyberiete do archívu študovať priebeh arizácie (čiže vyvlastňovania židovského majetku počas vojnového Slovenského štátu) v určitom konkrétnom meste, nájdete niekoľko desiatok poškodených či inak neúplných spisov. Samozrejme, v mnohých prípadoch zohrali negatívnu úlohu už zmienené vonkajšie faktory, prípadne požiare, záplavy, sťahovania či obyčajná ľudská nedbanlivosť. Niektoré materiály však navyše z archívov povynášali sami ľudia, ktorým bola ich existencia nepríjemná. Tak či onak, ak už prídete do archívu študovať čokoľvek, nikdy nenájdete jednoznačnú odpoveď. Množstvo materiálov, relevantných či irelevantných, úplných či neúplných, poškodených či nie, vám môže ukázať správny smer alebo ukázať lepšiu perspektívu, no výsledný obrázok si nakoniec budete musieť poskladať aj tak sami. Navzdory tomu sa do archívu asi vrátite. Je to totiž trochu ako droga; keď zaviažete jednu škatuľu, túžite rozviazať tú ďalšiu.
