Predstavte si takúto situáciu: Je december a nejaký muž sa rozhodne, že navštívi svojho príbuzného. Na stanici si kúpi kávu a kráča hore ulicou. Náhle dostane infarkt a padne na zem stále kŕčovito zvierajúc umelohmotný pohárik v ruke.
O hodinu prejde okolo iný človek a zazrie postavu ležiacu na zemi pri ceste. Uvidí mu v ruke pohár a pomyslí si: „Aha bezdomovec.“ A obíde ho.
Ten istý človek o pár metrov ďalej nájde na zemi úbohé šteniatko, ktoré prešlo auto.
a tak sa pýtam, čo tento človek urobí? Vezme šteniatko, odnesie ho ku veterinárovi, zaplatí mu liečbu, prípadne si ho aj vezme domov, ale človeka ležiaceho pri ceste obide na dva kilometre. Je úplne jedno, či ten na zemi bol, alebo nebol bezdomovec, no z pohľadu okoloidúcich to bol len nejaký opilec, ktorý zaspal niekde na zemi.
Teda dobre, odhliadnuc od pohľadu ľudí sa pýtam, bezdomovci nie sú ľudia? A či Hippokrates už v jeho dobe nepovedal, že prvé na čo by sme mali hľadieť je život človeka, nech už je akýkoľvek?
V dnešnej dobe je tomu ale tak, že sa organizujú dobročinné zbierky na výstavbu útulkov a nových veterinárnych kliník. Áno, to je síce pekné, ja sama som veľký milovník zvierat, no ale prečo sa nevytvárajú zbierky a nespájajú občianske združenia na pomoc a výstavbu útulkov a bungalovov pre najviac znevýhodnene skupiny občanov, ale radšej do nich kopneme a zdvihneme zo zeme skrvavené šteniatko.
Čiže moja otázka znie: z ľudského hľadiska čí život má väčšiu hodnotu – ľudský, ači zvierací?
