Len ako rýchlik

V Bratislave vládlo ešte mrazivé počasie, tak som sa rozhodol, že sa už nebudem motať po meste a dám si ešte niečo teplé aj na stanici. Kúpil som si teda lístok a zamieril som na poschodie. Načo? Na polievku. A na chvíľu. Paradajkovú so syrom; polievku samozrejme. Ja som vám po tom nejako vyhladol, tak som si dal ešte 2 utopence, ... . Bistro bolo plné, ľudia si hľadali pri stoloch voľné miesta. Príde mi to také milé, keď spolu "stolujú" úplne cudzí ľudia. Nie? Aha, vlak, hmm ... ešte kúpiť noviny, minerálku.S kamarátom sme sa stretli pri pokladniach a to nás už čakalo nástupište číslo 1 a zachvíľu prišiel aj ON - Expres. Presnejšie Expres 531 HRON s pravidelným odchodom z Bratislavy 15:35. Sedeli sme v poslednom vagóne, tam nebývajú miestenky a nehrozí, že vám niekto, tak fajne usadených, v poslednej minúte slušne, ale nástojčivo položí mierne ironickú otázku, že či máte miestenku. Ešte nestihnete rovnako slušne, ale váhavo povedať, že veru nie a že či je vám to tak na očiach vidno a už stojíte s ruksakom pri nohe a s kabátom, svetrom, novinami, mobilom, diskmenom a minerálkou v hrsti v uličke a vyhýbate sa posledným pristúpivším cstujúcim. Aby som vás nenapínal, tentokrát sa to nestalo. Klop, klop na drevo, kvôli poverčivosti...Buch, buch pod vagónom je namiesto poverčivosti skôr znakom, že sa hýbeme. Presne načas, tak ako takmer vždy. Ale čo to, čo sa deje? Nejdeme náhodou opačným smerom? Tváre zneistených cestujúcich sa od okien obracajú smerom na ostatných a skúmajú, či sú aj tváre iných zneistené v podobnom duchu. Ak nie, môže to značiť, že sme nastúpili do zlého vlaku. Mimika ostatných, rovnako grimasujúcich, všetkých upokojuje - je to dobrý vlak. Teda o tom, či je dobrý, vie viacej povedať asi železničiar a strojvodca. Tak sa opravujem, správny vlak. Hmm, znie to lepšie, ale podsúva sa mi otázka, že prečo správny vlak ide nesprávnym smerom? Alebo, že by len prestavali trate? O 180 stupňov? Alebo... ? Po asi 50 metroch stojíme. Asi si rušňovodič uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Vrava vo vagóne nadobúda ľahší charakter, všetci sa usmievajú, až na pána v šiltovke sediaceho naproti. Asi nás nemá rád, rozprávame sa nahlas. Uznávam, aj mňa to pri čítaní vyrušuje. My sa však nenecháme vyrušovať a bavíme sa ďalej.Vtipné hlášky cestujúcich sa nesú celým vagónom. Navzájom sa na seba rehlíme, aj keď nám to o pol hodinu príde trápne. He he he. Zo staničného rozhlasu sa ozýva: " Expres HRON, smer ... mesto, ... vŕba, ..., Levice, ..., s konečnou v Banskej Bystrici pristavený pri nástupišti číslo jeden bude mať meškanie 10 minút...". Bude?! Veď 10 minút tu už kurnik stojíme. Možnože sa len hlásateľka pomýlila, možno chcela povedať "ešte ďalších 10 minút", ale aj tak by to nebola pravda. Nejaký vtipálek, ktorý sa vrátil s priezvedov, zahlásil, že je niečo s naším vagónom, že zvyšok súpravy už odišiel, pretože to je expres a že nám pridelia novú lokomotívu, alebo pôjdeme s ďalším vlakom. Pekná blbosť, vravel som si keď som sa vracal do vagóna z mrazivého nástupišťa a tváril som sa, že som sa bol len nadýchať fajnového mrazivého vzduchu. Aspoň som zistil, že na tabuliach je už ohlásené meškanie 40 minút. Odrátavajúc minúty do pravdepodobného odchodu sme si robili srandu, že by nám v rámci customer service mohli doniesť aspoň kávu, alebo čo. Srandu, raz to hádam bude realita, vravím si teraz.Po 40 minútach sme sa teda pomaličky pohli "správnym" smerom, prešli sme 50 metrov k nášmu východziemu bodu a čuduj sa svete, pokračujeme, naberáme rýchlosť a všetko je už v poriadku. Vo Zvolene sme zas vymenili rušeň za motorový a šťastne a neskoro sme došli domov. Televízne noviny sme nestihli, kamarát ani autobus do Majera, tak sme sa šli do pokladne spýtať na vrátenie expresného príplatku. Nemali sme síce nejaký závažnejší dôvod, ako napríklad zmeškanie charterového letu zo Sliača do Sydney, nepoznali sme ani Prepravný poriadok, ale veď za opýtanie nič nedáš."Dobrý deň (mal som chuť povedať noc), my sme prišli teraz expresom z Bratislavy a chceme vedieť, či máme nárok na vrátenie nejakých peňazí, keďže sme meškali 40 minút.""Nie, pri exprese to tak nie je. To platí iba pri vlakoch IC a EC, tam sa vracajú príplatky. Ale toto je len ako rýchlik a rýchlikový príplatok sa nevracia..."Len ako rýchlik, sranda. Poďakoval som sa a odišiel. Nepotrebujem, aby mi vrátili celé prepravné a ja viem, že tých 15 alebo 20 korún za rýchlikový príplatok nie je veľký peniaz. Ale viete, babka k babce. Teraz je veľké haló ohľadom platenia finančných náhrad pri meškaniach a pod. v leteckej doprave. Nízkorozpočtové spoločnosti budú musieť zvýšiť ceny leteniek. Ja osobne by som výhodnej cene dokázal obetovať takéto veci. Veď kto chce, môže si priplatiť niečo ako poistenie. Možno aj ŽSR to berú tak, že kebyže majú garantovať príchody a odchody svojich spojov, že by to zdvihlo ceny lístkov. Tak radšej budem držať hubu. Až tak veľa sa predsa nestalo. Teelvízne noviny, čo som zmeškal možno (možno zase) za veľa nestáli a správy určite nájdem aj na nete, len dúfam, že internet pôjde expresne "bez meškania". A nie len "ako rýchlik"...pe