rád sa pozerám otvorenými očami. Som Banskobystričan, aj keď už niekoľko rokov žijem hlavne v Bratislave... Zoznam autorových rubrík: Z môjho, Momentky z hlavy, O všeličom, Cestovanie, Nezaradené
Obchádzať čierne mačky, prekračovať praskliny v chodníku, krížiť prsty za chrbtom, zatajovať dych, zmĺknuť pod Michalskou bránou, poďakovať za lieky, preposielať katastrofické listy šťastia...
Keď nerozumejú mne, môžem za to často ja. Keď ja nerozumiem iným, môžem za to tiež?
Niežeby ľudia nechceli, nedáva im to proste šancu. Ja to neviem ovplyvniť. Aj dnes sa mi to stalo...
Buch, buch, buch ... raz, dva, tri? V spánku počítam, koľko klopaní sa ozve, či niekto ide k nám na trojku, alebo klope na vedľajšiu dvojku. Znovu... Strácam prehľad a kontakt so spánkom a snom, len dúfam, že niekto pôjde otvoriť. Sa mi nechce, ešte je skoro, 10 hodín, vraj ráno.
Hej, aj ja som spadol, spadol do siete four things a keďže som otáľal po vyzvaní prvom od Mišky, prišlo druhé od Peti. Už sa z toho nevyvlečiem... Ani nechem, aby bolo jasné.
Vypadla mu slza. Vždy tvrdil, že je to len alergia. Alebo, že mu spadlo niečo do oka. Niekto, ona - to by bolo pravdivejšie. Alebo možno vypadla...
... vedele be behati. Keby ryby mali nohy, vedeli by behať. Vraj... Ani neviem, kedy som tú vetu počul prvý krát. Ani od koho. Ale viem kde. V Pondelku...
Nie, nie je to žiadne sci-fi. Je to proste o tom, ako obiehame a obiehame a obiehame a ... Teda, aj o tom.
a nebudem sa... Neviem, či tým chcem oklamať dospelosť, ale za to čo som, sa nehanbím. Som to ja, ... presnejšie - JA.
Vlakom chodievam radšej ako autobusom. Je to pohodlnejšie, človek si má kde vystrieť nohy, odskočiť si, položiť minerálku, alebo pivko. A keď konečne dokončia elektrifikáciu trate medzi Zvolenom a Bystricou, tak to bude ešte rýchlejšie. Síce aj teraz to trvá Expresom z Bratislavy do Banskej len máločo cez tri hodiny, ale predsa len budem o tých 15 minút skôr doma. Expres - znie to dobre, vyzerá to dobre, len vo štvrtok nešlo všetko tak dobre ako by malo...
Zo Slovenska nám každý rok odchádza množstvo mládeže do zahraničia. Naša krajina ich vyškolila, ba čo, vychovala ich, dala im vzdelanie a kopec iného (ani nechcime vedieť čoho). Je to ohromná strata pre našu mladú republiku. Budem aj ja takáto strata?
A keď nie každý deň, tak aspoň raz za týždeň sa zamilujem. Ja viem, silné slovo. Ale iné by sa sem nehodilo. Veď je toľko pekných žien, dievčat. Tu v Bratislave, ale aj doma, v Bystrici. Aj kamaráti v Montane mi závidia. Aj tí zo Zvolena :). Veď to poznáte, zaujme vás niekto v potravinách, vo výťahu, v MHD? Nepoznáte?! Ja hej.
Nakupovať do potravín chodím pravidelne, jesť treba. Keďže fakultu mám pri Šafku, ešte pred cestou na intrák sa zvyknem zastaviť v Tescu na Kamennom. Je to blízko, je tam lacno a to je pre študenta dôležité. A navyše to tam aj rýchlo ide, hlavne ak ignorujete radu ľudí pred expresnými pokladňami, kde zvyknú stáť takí ako ja. V Tescu sa nepredbieham, tam nie.
V Bratislave prebieha v týchto dňoch medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet. Zameriava sa na tému ľudských práv. Sám so bol na niekoľko predstavení pozrieť. Už začiatkom týždňa som si všimol plagáty hlásajúce o tomto podujatí. Pamätal som si ho z minulých rokov, vedel som, že sa tam oplatí ísť. Pri mojej zaneprázdnenosti lenivosťou som sa na samotnom festivale ocitol prvý krát až v piatok.
Sedím pred televízorom, je obyčajný deň, taký, ako každý iný. Vlastne nie úplne. Som doma, u našich a to jediné robí z tohto dňa niečo iné. Som doma. Sýtený rodičovskou láskou a domácou chladničkou. Ale späť k televíznemu ovládaču. Postupne prepínam kanály, ale s čoraz menšou trpezlivosťou. Nie je to len vďaka tomu, že ovládač majúci slabé baterky a nejaké tie rôčky, neplní svoju funkciu pod akýmkoľvek uhlom ,ale aj vďaka pomerne veľkému množstvu kanálov, ktorými sa preklikať nie je až také jednoduché. Hej, jednoduché. Dnes už nemusím ako najmladší člen rodiny prepínať kanály ručne. Boli 2, dobre si to pamätám. Keďže nebol veľký výber, ani som sa veľa nenabehal medzi sedačkou a našou drevenou hnedou Teslou. Ale to som bol ešte malý, aj tak som nemohol byť pred televízorom toľko, koľko som chcel. A navyše mal som aj iné sídliskové aktivity s deckami z nášho paneláku, to ešte naše pieskovisko nebolo zarastené.
Pred pár dňami som sa vrátil po štyroch mesiacoch z USA. Hej, tešil som sa. Mohol som sa aj viac, ale tešil som sa. Na rodinu, kamarátov, vyprážaný syr v jedálni, skutočné pivo, Banskú Bystricu ... . Celé leto som robil čašníka v reštaurácii, na záver som si odskočil na pár dní na Havaj. Letel som potom rovno domov, s niekoľkohodinovými zastávkam v Minneapolise, New Yorku a Mníchove. Vždy keď idem domov, tak sa niečostane s posledným letom (minimálne s tým posledným), takže sme znova meškali. Ale to po dvoch dňoch v lietadle a tak blízko domova až tak nevnímate. Že som u naozaj na Slovensku som si uvedomil, keď som zmalého okienka uvidel najprv Rakúske veterné mlyny a potom panelákové sídlisko v Bratislave. Prelet ponad mesto, ešte posledný manéver a pristávame na letisku.
Je pravda, ze v Tatrach som nebol uz 3, ci 4 roky, ale neverim, ze sa to tam a v ostatnych nasich Narodnych parkoch az tak velmi odvtedy zmenilo, ... Nasledujuce riadky sa budu tykat mojho mileho Ladovcoveho narodneho parku (Glacier National Park) v Montane.
Takze, ako som uz pisal minule, den v Chicagu ma mal pripravit na 29 hodinovu cestu do Montany, do stanice East Glacier, co je vstupna brana do Glacier National Parku v Montane... Chicago, 950 mil od New Yorku. Caka ma uz iba dalsich 1450.
Po USA sa da cestovat viacerymi sposobmi. Autobusom, cize Greyhoundom, vlakom, cize Amtrakom, autom, alebo lietadlom... Urcite si niektori domyslavci predstavia aj viacere mozne sposoby prepravy, ale ostanme pri tychto, ktore som si vybral ja...
Takze zacinam pisat. Hned sa musim priznat, ze bez diakritiky to bude minimalne niekolko tyzdnov. Niezeby som sa ucil pouzivat makcene a dlzne, ale proste ich nemam k dispozicii... A zahada ostava, ...
