Neviem čo som čakal, ...

Aj minule, vo voľnej chvíľke som sa po niekoľkých minútach rýchlej chôdze s rukami vo vreckách ocitol na schodoch do podzemia kamennej stavby. Vždy keď tam vchádzam, tak mám taký zvláštny pocit. Akých ľudí dnes stretnem pri boxoch s rožkami, či budú mať moju obľúbenú (lacnú) šunkovú salámu, či bude ochutnávka syrov.Priznám sa, chodím tam rád. Niekedy len kúpiť 6 rožkov a Májku alebo mlieko, niekedy urobiť veľký nákup na víkend. Aj tak väčšinou prejdem celou speťou uličiek. Skontrolujem, či sú fľaše vína na drahšej strane regálu stále zaprášené, pri minerálkach sa otočím, cestou späť vrátim slivkový perník na pôvodné miesto a s dobrým pocitom ušetrených peňazí smerujem k expresným pokladniam na opačnej strane. Ešte sa stihnem vyhnúť brigádnikovi s paletou, zabalansovať s košíkom pri snahe neverbálne sa dohodnúť s iným zákazníkom na tom, kto má mať prednosť v uličke pri zelenine a už stojím v rade. Som až šiesty, ale keďže rad je spoločný pre dve pokladne, ktoré sú umiestnené za sebou, vidím to svetle.Ešte si s potešním všímam, že som v tom správnom rade, kde obidve predavačky pracujú rýchlo. Dnes mám ale aj tak čas, nikam sa neponáhľam. Posúvam sa o krok dopredu, už som takmer na rade. Ešte jeden pán predo mňou a už pôjdem k pokladni. K tej bližšej, alebo k tej druhej? Vyzerá to tak, že tá druhá už bude zachvíľu voľná. Skôr než stihnem spraviť rozhodný krok dopredu. z vedľajšieho radu k iným pokladniam sa prisunie akýsi chlapík a už je pri "mojej" pokladni.Krok dopredu som spravil a aj celkom rozhodný, ako som mal pôvodne v pláne. Hovorím si: "Slušne, hlavne slušne, som predsa inteligentný mladý chalan"."Prepáčte, tu je spoločný rad pre obe pokladne" naivne predpokladám, že si to nevšimol, alebo nepozná tunajšie zvyky."Tu nikto nestál!" odvetí mi asi 30ročný "neviemakohomámosloviť" (pán?, chalan?) a dovykladá svoj nákup na pult."Veď Vám hovorím, že tu je spoločný rad" reagujem pokojne."No ale tu nestál nikto a aj táto pani predo mnou prišla pred chvíľou odvedľa" vybavuje záležitosť a znova sa obracia."Ja som si pani nevšimol (som sa asi pozeral inde), ale kebyže si ju všimnem, poviem to aj jej. Vás som si ale všimol, tak to hovorím aspoň Vám" hovorím hlasnejšie (ak má náhodou na druhom uchu strojček) a stále slušne, aj keď už začínam tušiť, že o tom, že nás predbehol určite vie. Inak by pripustil svoj omyl a zaradil sa naspäť. No, to by som urobil ja, ale čakať to od iného mi príde celkom normálne.Bez reakcie. Odvážim sa k fyzickému kontaktu a poklepem ho po pleci v snahe upútať jeho pozornosť a dúfajúc, že mi nedá jednu spakruky. Ukazuje sa, že predsa len je celkom vychovaný, reaguje pokojne: "Tu nestál nikto".Cha, opakuje sa, došli mu argumenty. "Môžem Vás poprosiť, aby ste sa vrátili do radu?" Skúšam po dobrom, upúšťajúc od čisto asertívneho prístupu. Keď sa aj po treťom vyzvaní podobného charakteru, že ma nevidí (musí, mám meter osemdesiattri), ešte niečo zamumlem a vraciam sa vystretý na miesto. Starší dôchodca mi kývne na znak súhlasu a zanadáva na aktéra, momentálne spokojne platiaceho pri pokladni. Pousmejem sa aspoň naňho a kývnem plecami.Skúsil som, čo som mohol urobiť viac? Predavačka nemohla urobiť nič, lebo odkiaľ prišiel asi nevidela. Ale asi bola tajne na mojej strane, lebo keď som prišiel na rad (znovu) bola veľmi milá (no možno je milá stále, ale neberte mi ilúzie). Ak by sa ozval niekto spolu so mnou, neviem, či by to pomohlo. Ak by som bol radikálnejší a pokračoval v argumentácii, pravdepodobne by som nasral za mnou stojacich, že zdržujem, že nech si to vyriešime vonku. Alebo som mal zavolať SBS? Veď nič nelegálne nespravil a kvôli takej sprostosti by mi to fakt nenapadlo. Uvaliť by som mu neuvalil, bol silnejší. Keď som si to takto rozobral, bol som na konci celkom spokojný aspoň so sebou, že som nedržal hubu ako nemé hoviadko. Že som stál o 2 minúty viac v rade, to ma vážne netrápilo. Strápniť som sa nestrápnil. Asertívny som bol. Čo som vlastne čakal? Od neho asi viac záujmu. Čo by ste urobili vy? Myslím na mojom mieste, nie na jeho :)Kúpil som si vonku gaštany, radosť si treba spraviť. Rad tam nebol. A tak som minul 10 korún ušetrených za perník. No, vlastne som minul 20. No a čo...pe