Kobe rebe male nohe ...

Možno to bolo v pondelok, neviem. Nie je to dôležité. Dôležité je, že tam žili moji starí rodičia. Narodil sa tam môj otec. Aj som videl, v ktorej izbe. V takej, celkom veľkej, asi aby toho hneď mohol veľa vidieť. Aj okno mu tam dali, asi to bolo celkom fajn narodenie. Škoda, že si to nepamätá. Ja neviem, či pri mojom pôrode v nemocnici mali okná. Spýtam sa mamy.V pondelskej záhrade bol taký veľký orech. Strom, aby bolo jasné. Na kmeni mal veľkú jazvu, povedzme, že od operácie. Úspešnej. Vraj bol už celkom nanič, schol a už ho i chceli vypíliť. Posledným pokusom ako ho vyburcovať k životu bolo, že mu sekerou jednu natiahli. Pomohlo, prebral sa. Niekedy som si predstavoval, že či by sa to dalo použiť aj pri ľuďoch. Priznám sa, so sekerou sa mi to zdalo dosť drastické, ale asi treba zachovať osvedčený postup. Možno by stačilo poriskom. No viete, keď by niekto mal nejakú veľkú depku, alebo tak, tak by mu nejaký dobrý kamarát poriskom jednu natiahol a možno by ho to vyburcovalo. Alebo by vyschol, aj to je pravda...Mám jedného Menšieho kamaráta (to veľké M, aby sa neurazil), doktorka mu povedala, že ak bude fajčiť, možno sa mu vyburcuje organizmus k rastu. Nepomohlo. Neviem, či majú doma sekeru :).Jaj, tá záhrada. Niekdy sme si tam urobili také provizórne ihrisko na badminton. Sieťka bola z hadice na polievanie - nechám to na vašej predstavivosti. Badminton je super šport, človek sa naskáče, nabehá. Len si musí dať pozor, aby nezlomil raketu. Mne sa to podarilo za jeden deň dokonca dva krát. O brucho. Nechám aj toto na vašej predstavivosti...Zamierené aj zablúdené broky zo vzduchovky, vrabec padá zo strechy (to som nebol ja, ja by som ho netrafil) do Mázorov, aspoň sa mačka, alebo pes najedli. Hry a súťaže s bratom a bratrancami a sesternicami, aj keď oni sa so mnou ako najmladším hrávať vždy nechceli. Ešteže sa potom narodil ďalší bratranec. Týmto mu úprimne ďakujem...A takmer som zabudol na 13. komnatu, ľudovo "trinástku". Miestnosť, kde sme my, deti, mali, povedzme veľmi obmedzený prístup. Bola to magická izba, taká tichá; keď som sa ako malý do nej dostal, bál som sa. Tam som váhal, či mám funkčnosť pasce na myši vyskúšať prstom, alebo radšej kúskom iného dreva. Prstov mám stále 10, stále váham :).Dom je predaný, v Pondelku sa skoro asi neukážem. Vlastne teraz sa to volá Hrnčiarska Ves. Pozrite si mapu. Možno sa tam ale niekdy predsa len stretneme, na hubách.A tie zvláštne stopy v lese vraj nie sú od rýb. Vraj. Ale prečo nemať trochu predstavivosti, hmm? Veď ... kobe rebe male nohe... Ja viem svoje. No schválne, hádajte v akom znamení sa narodil môj otec.pe