Alternatívnym lekárom, ktorých podiel na trhu je prirovnateľný k obsahu účinnej látky v homeopatiku, chýbala možnosť dopraviť sa s liekmi až k pacientom, prejsť poslednú míľu. Dohadovali sa teda dva a pol roka s klasickými lekármi aj štátnymi úradníkmi na tom, ako im lekári požičajú ich prostriedky a to za cenu, ktorá by bola ako tak férová - teda taká, aby keď dôjdu s liekmi k pacientom, tí si ich aj mohli dovoliť kúpiť.
Pravda, niektoré záležitosti, ako napríklad dátové prejavy, už sa alternatívne liečili skôr a dokonca medicinmani ponúkli veľkým a početným pacientom aj lieky na zachrípnutý „hlas“, no bežný človek nemal šancu skúsiť ich účinky. To bolo nespravodlivé. V auguste však prišli dobré správy, trh sa uvolnil a už niet prekážok, čo by zabránili liečitieľom vrhnúť sa so všetkou liečebnou silou na pacientov.
Na nich!
A tak si teda predstavujem, ako niekde doma, v petržalskom paneláku, teraz sedí smutný pacient a premýšľa. Mám veriť alternatívam? Predsa len, kto to už vyskúšal? Veď o tom nikto nič ešte poriadne nevie. V telke je to stále len o telekome, pohoda, a tie alternatívy začujem iba občas v rádiu, skôr ale zazriem v inzerátoch, hneď vedľa hotovostných pôžičiek do dvadsaťštyri hodín. Nedôvera. Áno, vytočtelekom síce sponzoroval aj Super star, ale keď ja skôr chodím na hokej, a veru, mám v tom akosi hokej.
Potrebujem poradiť. Najlepšie, čo najpohodlnejšie. Z domu vytočím nula osemsto a milá slečna v kúlcentre mi určite všetko povie. No ale to klimatizované centrum tiež nemajú všetci. Teda vlastne skoro nikto z nových. A ako tak počúvam a čítam, aj tak musím k novým liekom brať aj tie klasické, prečo? To mám ako platiť všetkým, alebo brať starý štandartný acylpirín len preto, že ho každý mesiac dostanem celú škatuľku? Vraj to mám využiť „na pevno“, úrad ešte musí o tom rozhodnúť. A vraj kvôli nízkym maržám nebudú ďalšie kúlcentrá, vraj sa TV spoty neoplatia, vraj účinok liekov úzko súvisí s účinkom klasických liekov. No viera niektorých medicinmanov, že sú misionármi ekonomickej slobody a ešte na tom dokážu zbohatnúť je neochvejná rovnako, ako viera neinformovaného pojedača placeba. Hmm, kto sa v tom má vyznať?
A ja tohto zákazníka chápem, lebo ako svoju profesionálnu deformáciu mám nie len pevnú linku, ale i služobný T-mobil a dokonca aj súkromný oranžový mobil a snáď ma raz nenájdu zaspatého s prázdnymi krabičkami od aparátov a v ruke s výpisom, ako som (po)užil niekoľko volieb alternatívnych operátorov. Musel by som dva týždne niekde ako „pako na psychiatrii“ vysvetľovať, že to nebol pokus o samovraždu, ale len prostá únava z možností, ktoré ešte stále nie sú celkom liberálne. Radšej sa budem liečiť čajom s medom a namiesto telefonovania iba zakričím na Joža cez plot - mám to zadara a nemusím si nič vyberať – snáď iba ktorým oknom.
