Druhý dôvod je oveľa zložitejší. Je to môj vnútorný dôvod. Viem myslieť racionálne, no vo svojej podstate som človek, ktorý nechce robiť veci, z ktorých nemá dobrý pocit. Nemyslím tým to, že ak mi to neprináša osobné potešenie alebo aspoň pohodlie či výhody, šup s tým cez palubu. Nemať z toho dobrý pocit je mať pocit, že nerobím správnu vec alebo aspoň veci správne. A ja naozaj nemám dobrý pocit z toho, že sa musím, ako administrátor, zaoberať všetkými článkami - teda aj tými, ktoré by som nikdy neotvoril, počnúc rasizmom, cez pedofíliu a končiac kdesi u klamlivých, populistických a manipulatívnych textov s politickým podtónom, či príspevkov motivovaných akoukoľvek inou formou fanatizmu. A čítať ich nestačí, treba ich ohodnotiť, či sú v súlade s kódexom blogera, čo je vzhľadom na jeho písanú formu pomerne "ľahko" uskutočniteľné, ale čím ďalej, tým viac ich treba hodnotiť z hľadiska spoločenských noriem a hodnôt. Ja však nedokážem z hodnotenia úplne vylúčiť svoje osobné hodnoty. Rozhodnutia potom nebudú v súlade s väčšinou alebo „manuálom“.
Navyše vlastne zastávam dosť slobodný postoj k vyjadrovaniu. Lebo ak niekto píše ospevne o interrupciách, uverím, iba ak chcem uveriť, ak ma presvedčí. No dostávam upozornenia, že vraj už písanie o tom je nebezpečné a že sú ľudia, ktorí chcú byť klamaní a uveriť hocakému textu. Je to tak? Neviem, ale rešpektujem. Píšte si teda, čo chcete, ale ja už budem čítať len to, čo chcem a prenechám posudzovanie tým, čo majú ešte chuť strážiť vplyv napísaného na spoločnosť, ich úloha je dôležitá.
Určitý čas som venoval veľa energie tomu, aby anonymný diskutujúci nezhadzovali blogerov primitívne, vulgárne a nekonštruktívne. Zdalo sa mi to správne, lebo blogeri vystupujú verejne a zvyčajne si argumentáciu spracovali bez takýchto excesov. No dilema nastala v prípadoch, keď sám bloger písal primitívne, vulgárne (a zhadzoval iných diskutujúcich) a vlastne sa správal tak, že by som takého človeka v reálnom živote ani nepozdravil, lebo pre mňa žije v suteréne paneláku dobro-zlo. Navyše, tí, čo sa sťažovali na "cenzúru" (úvodzovky pre to, že tým vospolok označujeme niečo, čo nenapĺňa správny význam slova) svojich diskusných príspevkov volajú po rovnakej cenzúre pri nepohodlných názoroch iných, či názoroch poburujúcich ich osobné hodnoty, čo zasa chápem ale neviem a nechcem riešiť.
Napriek všetkému som rád, že som mohol, najmä v začiatkoch môjho adminovania, prispieť k smerovaniu projektu najpopulárnejších a profesionálnych blogov na Slovensku a robiť to s partiou ľudí, ktorých si vážim. Bavilo ma to a mal som pocit dobre odvádzanej práce. Je len môj problém, že momentálne už hodnotu neviem priniesť (z obidvoch spomínaných dôvodov) a už má táto práca ani nerozvíja, preto táto zmena. Vrátim sa k prapôvodnej podstate mojich aktivít na blog.sme.sk - k písaniu.
Mnohých blogerov mám rád, vážim si ich, čítam a budem čítať, no prestanem čítať články, ktoré vyvolávali pocit hnoju v mojom vnútri, prenechám to tým silnejším žalúdkom.
Ďakujem za príležitosť zúčastniť sa na realizácii projektu a želám veľa trpezlivosti, rozhodnosti a energie mojim bývalým administrátorským kolegom do ďalšej práce.
