... nebojte, nebude to žiadne firemné tajomstvo, iba mi kalendár oznámil, že má sviatok Tamara, ale okrem toho je dnes deň lepry a deň bez internetu. Ako sa tieto dva "sviatky" dostali k sebe, ak teda nerátam preplnenosť kalendára a náhodne generované číslo? Pochybujem, že inšpiráciou bol leprou postihnutý pacient, ktorý takto prišiel o prsty, a nemôže teda klikať a surfovať po internete. Aj ja som bez internetu dnes už ako bez ruky, to je fakt. Mne uniká čo i len zmysel samotného dňa bez internetu.
Netvrdím, že nemá význam, no ale napríklad deň bez automobilov ma oveľa rukolapnejší dôsledok. Teda okrem preplneného metra, MHD, a zvýšeného počtu zrazených cyklistov tými, čo tento deň ignorujú, je to najmä nižšia miera znečistenie ovzdušia, a vôbec samotné pomyslenie, že sa dá premiestňovať možno aj menej pohodlne. Ale uznajte, predstava, že v práci vytlačím pozvánku na poradu a zanesiem ju na podateľňu by ochromila kopec manažérov, lebo by usporiadali maximálne jeden meeting za týždeň a to je, pravda, úplné malomocenstvo. Inak povedané, nedostatok príležitostí si tú moc dokazovať. Navyše, čo by robili celý ten ostatný čas? Jaj, vlastne by lepili množstvo obálok, veď určíte poznáte workshopové happeningy, že? Debata na nich je nekonečná, nekonzistentná a argumenty sa rozpadajú ako koža pri lepre. Ďalšie prepojenie! Nehádžem všetkých do jedného vreca, to nie. Veď našťastie podaktorí nepodarení a vysoko postavení manažéri už obálky aj lepia - keď sa zčasu načas hospodárskej kriminálke zadarí. Ale späť k dni bez internetu.
Ja ho dokážem naplniť iba na mieste, kde ani tak nejde o konektivitu ako o už zakladné veci, počnúc elektrikou a končiac splachovacím záchodom. Na nejakej samote pod lesom by to šlo, ale dnes a tu, v práci a v meste? Emaily, diskusie, správy, blog, FTP, HTTP, SMTP a JPP, že aj www. To teda n IE. To sa nedá len tak pretnúť, lebo nie ja som pripojený, môj život je pripojený! Čo keď sa po odpojení ozve to dlhé pípanie, na ktoré bezradne čučia doktori z emergency? Ak do mrtvolného písku nezaznie ani len archaické 01919, tak si ani nevrznem. Packety ostanú v bufferi, pošta v outboxe, objednávka v hlave, peniaze na účte, pohnú sa len upomienky za nezaplatenie faktúr smerom ku mne. Nič moc. Tento rok rozhodne nebudem riskovať, povedal som si neisto, a namiesto s celým dňom to opatrne skúsim s polhodinkou. Na obede som si nezapol PDA a nepozrel na emailovú odpoveď od administrátora môjho webu. Viac odo mňa nemôžu chcieť...
Ale kto to celé na nás ušil? Napadlo ma, že možno to vymysleli niekde ďaleko, asi "na západe", kde si internet už nevážia a takto si aspoň na moment uvedomia, čo pre nich znamená - viete, čosi ako kresťanský pôst. Alebo už sa u nich z používania internetu stáva obsesia a treba sa nad tým zamyslieť? Liečiť sa! To je ono, stopnite im internet, dnes je deň bez internetu a deň lepry: "Nech ruky odpadnú tomu, kto sa dotkne klávesnice kvôli internetu!" To by mohlo zastaviť aj najťažších internarkomanov. Myslíte, že toto bude ten správny dôvod symbiózy týchto dvoch "chorôb" v jednom kalendárovom dni?
Už len, čo z toho celého máme my? Slovensko je kdesi na polceste - netrápi nás lepra, ako Indiu a netrápi nás ani prehnané používanie internetu. Keď si spomeniem na nedávnu informáciu o penetrácii internetu v našej krajine, a nakoniec aj počítačov ako takých, tak si napokon predsa vravím, že sa ten deň vlastne náramne hodí. Zopár ľudí sa totiž konečne opýta: "A to je čo, ten internet?"
P.S.: Nepoznáte nejakú Tamaru? Tá má v kalendári jasný význam - oslaviť...
