Tak u toho piva sa nám Jakub rozhovoril o tom, ako keď chodil s jednou svojou priateľkou, volala sa Zuzka, navšívil jej rodičov. Zuzkin Otec bol JUDr a mama Ing. A tak sa návšteva niesla v silne oficiálnom duchu, to znamená, že rodičia spovedali a striehli, priateľka tŕpla a náš Jakub sa potil a snažil neurobiť žiadny „prešľap“ voči bontónu. Najhoršie bolo, že proti tomu domácemu – "tajnému". Po dobrej večeri sa jeho organizmus rozhodol, že sa zbaví raňajok a Jakub sa s ospravedlnením musel odobrať na veľkú stranu a to bolo posledné slušné, čo ten deň urobil.
Vykonanie potreby prebehlo štandardne podľa všeobecných pravidiel, no po spláchnutí nastal problém. Jeden z vypustených hnedých valčekov bol totiž tzv. korkáč, ktorý aj po niekoľkých spláchnutiach hrdo plával na hladine. Jakub si uvedomil, že to by nebol najlepší odkaz pre JUDr rodiča svojej milej, keď sa vyberie po ňom na WC. Ale ako dostať korkáč do potrubia? Na prvý pohľad prosté – naskladal toaletný papier na vrstvy a prikryl ním hnedú lodičku - splachujúca voda dopadla na plochu a potopila krížnik do hĺbky. Ľahké! Keď však prestala voda peniť, na Jakubovo znechutenie si korkáč lenivo opäť vyšplhal hore. Bol to bojovný korkáč. Tie mäkšie typy vypustia vzduch a naberú vodu a kurz Titanicu, no tento sa na to očividne nechystal. Jakub sa rozhodol rozvíjať teóriu plochy, ktorá korkáč zatlačí. Rozhliadol sa po záchode a .... objavil vložky! Dúfajúc, že ich pani domáca nemá spočítané jednu vybral, položil jemne na hladinu v mieste svojho výtvoru a potiahol splachovač. Vložka svorne s korkáčom zmizla v záhybe záchodovej misy. Všetko by bolo fajn, keby sa záchod okamžite neupchal. Žiadny problém – pomyslel si optimisticky a spláchol ešte raz. Keramika sa v momente začala napĺňať vodou. V Jakubovi zamrelo pri pohľade na hladinu, ktorá sa drala k okraju mysy a odfúkol si až keď sa vodná hladina zázračne zastavila centimeter pod maximálnou výškou Dunaja - "nivl stabl". Toto už začínalo vyzerať ako vážny problém. Čo s týmto, dopekla?! Toto sa predsa nestáva bežným ľuďom. Jakub sa opäť bezmocne rozhliadol a na rad konečne prišla tá správna kreativita: Záchodová štetka! Uchopil ju pevne do ruky a plný odhodlania štuchol do vnútra záchodového kolena. Voda zažblnkotala a po chvíľke napätia sa z hlbín pred Jakubove unavené oči vyšvihlo jeho neporaziteľné hovno. Teraz už presne vedel, čo s ním. Štetkou ho bez zľutovania rozšmelcoval na síce hnusnú ale spláchnuteľnú sračku. Hurááá! Sladké (ak sa dá tento prívlastok použiť) víťazstvo!
Len jeden problém ostal: záchod upchatý vložkou, ktorú štetka nie a nie vytiahnuť alebo zatlačiť. Po chvíľke bezvýsledného snaženia Jakub s odporom pozrel na roztok v záchode a potom na rukáv svetlej košeľe. S tichou výčitkou k sebe samému, prečo nerozšmelcoval svoj problém až neskôr, si vyhrnul rukáv a odhodlane siahol po vložku. Čo nezvládla štetka, šikovné prsty už áno, hnedá voda s ostatkami korkáča konečne Jakuba definitívne opustila a môj priateľ si oddýchol. Predčasne. V zápätí si totiž uvedomil, že by len ťažko vysvetlil, že vychádza z WC v ruke zvierajúc mokrú a smradľavú vložku špinavú od vietečoho. To by bol koniec jeho návštevy, vzťahu a dobrej povesti vôbec. Takú úchylku tu nikto nepozná! Tak tam stál s vyhrnutým rukávom a vložkou, z ktorej odkvapkával hnoj do mysy. Čo s týmto, dokelu? Ako sa zbaviť v tejto malej miestnosti neželaného predmetu ak vynecháme možnosť, ktorá už raz nevyšla? Po ťažkých minútach rozmýšľania sa Jakub rozhodne pozrel na nádržku pri strope – TOTO je jediná možnosť. Nepriehľadná nádoba s nízkou pravdepodobnosťou otvorenia. Vzápätí inkriminovaný predmet žblnkol do nádobky. Dobrý nápad! Jakub opustil svoju mučiareň, umyl sa, šikovne zodpovedal nepríjemné otázky týkajúce sa jeho dlhého pobytu na záchode a návštevu úspešne ukončil.
V dobe, keď nám ten príbeh rozprával už sa s ním jeho priateľka rozišla. Nevedel povedať prečo vlastne. No....možno ten nápad nebol až taký dobrý a možno sa pokazil splachovač a niekto sa na neho musel pozrieť a možno pri tom boli domáci a jednoduchou dedukciou zistili KTO a s iba trochou fantázie si mohli vymyslieť odporné, úchylné a, čo na tom záleží že nepravdivé, ČO.
„A vyzeral ako slušný chlapec, Zuzka.“
