Toľko z neoficiálnej domácej zvodky od motorizovanej hliadky. Vidieť týchto vianočných elfov je naozaj zážitok. Pred sebou vždy tlačia obrovský vozík - raz prázdny, inokedy plný železného šrotu a v mrazivom vzduchu si razia cestu vo svojom pruhu diaľnice. Ostávajú za nimi len biele obláčiky výdychu z úst, komicky sa rozplývajúce vo vlnených brmbolcoch na konci ich červených pohlavných prikrývok. Rodičia aj deti, ženy aj muži, všetci ako jedna dedomrázovská rodina. Skoro ako na protest. Ako keby chceli, aby sme si ich všimli. Veselo obskakujú okolo svojho „železne pravidelného zárobku“ značky „nepýtaj sa odkiaľ“, a občas sa rozčúlia na okoloidúce auto alebo si odpľuvnú. Každý elf si po vykonanom kúzle odpľuvne. A oni každý deň odkiaľsi vykúzlia pol tony šrotu alebo aj dreva na kúrenie.
Že prečo elfovia? Nenarážam tým na to, ako žijú v súlade s prírodou a v nesúlade so spoločnosťou, ani sa nijako nevysmievam. Ak áno, tak len Joeymu, expriateľovi z Priateľov. Kto videl jeho americký seriál, kde konečne získal svoju hlavnú rolu, tak určite vie, že Joey si vždy vianočných elfov či škriatkov mýli s vianočnými gypsies. Dobre sme sa na tom bavili.
No a pohľad na tých našich vianočných elfov nám tiež vylúdil na tvári úsmev. No ten však potom trošku primrzol. Nie, nebola mi zima, veď som sedel vo vyhriatom aute, iba som sa zamyslel na tým, prečo nosia tie vianočné čiapky. Je to totiž asi jediná čiapka, ktorú si môžu dovoliť kúpiť, aby im zima nebola.
