Tesne pred odchodom na služobnú cestu som si nabalil ako vždy všetky moje prístroje a s hrôzou zistil, že zaberajú polovicu tašky. A to už nie sú ani tak drahé. Zabudol som si objednať ubytovanie, napadne ma. Siahnem po aparáte na stole. Nedvíhajú. Ani za päť minút. Musím už ísť, cesta chvíľu trvá, a oni nemajú záznamník. Pošlem SMS na pevnú linku, dúfajme, že keď započujú syntetizér, nebudú myslieť hneď na únos a vydieranie. Sadám do auta. Už za Soroškou mi zvoní služobný mobil. Ubytovanie je dohodnuté, je potrebné poslať email s nákladovým strediskom - hneď. Na benzínke v Plešivci teda zapínam PDA, pripojím ho cez môj edge a email s údajmi odošlem.
Za tri hodinky už som na porade v Banskej Bystrici. Pri druhom bode máme problém. Chýba nám dôležitý dokument, ktorý mám v pošte iba ja. Z kolegovho firemného počítača si vzdialene pripojím plochu a súbor si vytlačím na sieťovej tlačiarni. Škoda, že na tej v Košiciach – ešte jeden pokus a už lezie papier z multifunkčného zariadenia vo vedľajšej miestnosti. Poradu končím s 20 minútovým spozdením a tak zápis vyhotovím digitálnym fotoaparátom – ešte, že som si cez noc dobil batérie – tiež v sieti – elektrickej, v amerike bežne používanej na prenos dát rovnako ako u nás lastovičky v podobe internetu po káblovke.
Keďže na služobnej ceste mám byť niekoľko dní, zápis je potrebné rozoslať čo najskôr, ale ja som zabudol kábel na prepojenie foťáku a pc. Vyberám teda pamäťovú kartu z foťáku vkladám ju do PDA, načítané obrázky prenesiem cez bluetooth do PC a okamžite odosielam. Všetkým zúčastneným.
Siete ma obklopujú, mám pocit, že ešte pár prepojení medzi nimi a množné číslo nebude treba. Rozmýšľam nad mojimi rodičmi a príbehom, ako sa chodili k susedom pozerať na prvú telku v meste. Ja si telku môžem pozrieť cez internet, už ani neviem, ako vyzerá poštová známka. Možno ani toľko prístrojov na vstup dovnútra nebude. Dnes desiatkami spôsobov niekoľkokrát za hodinu vstupujem do rôznych sietí a to nie som nejaký digitálny maniak. Len pracujem a zabávam sa. No pomaly, ale isto sa stávam súčasťou siete. Moja myseľ ráta so sieťami, stále kombinuje možnosti, ako prijať a odoslať informáciu. Čo ak nakoniec aj filozofický pojem všeobecné vedomie nadobudne nový význam? Pripojíme rovno svoje mysle. Bez prístrojov, len nejaký ten interface v hlave. Že to je hrozné? Že je to sci-fi? Že na to ani nie sme pripravení?
No neviem. V piatok som bol v počítačovej učebni s desiatimi pospájanými písičkami, aby som kolegovi pomohol čosi nainštalovať. Shiftom som označil konfiguračný príkaz, stlačil ctrl+c, uložil si tak text do pamäte, podišiel k inému počítaču a nastavený do príkazovej riadky som rozhodne stlačil ctrl+v. Nič sa nestalo, ale prisahám, že som bol presvedčený o tom, že sa tam ten text objaví. Zarazil som sa. To už je to tu? Tak skoro?
