Dnes domov prišiel naštvatý. Vraj pohovor s pracovníkom na ohrozenom mieste. Keď rúbe stromy, stále je na ohrozenom mieste. Minule strom zavalil Ferka a už si nazarúbe a ani ženu nepoteší. Tak ho to švaclo cez nohy. Nemuseli ten mesiac nikoho prepustiť. Zabuchol kartónové dvere svojho bytu a zlostne naštartoval svoju huskvarnu s dvojmetrovým pilovým listom. Najradšej by porúbal aj tu ženskú. Vraj ľudské zdroje, či čo. Namiesto krvavej pomsty zaparkoval pílu doprostred botníku. Ozval sa rev, potom prúd pilín chvíľu ostreľoval zažltnutý primalex na stene a potom ticho. Chladnúci motor trčal do priestoru a list bol zarezaný v drevenom veku. Vyhodiť ho chcú. A to rúbe už desať rokov. Smreky, duby, aj hraby, čo im hrabe? Kto to porúbe? Dežko s Karčim? Veď tí majú krátkeho lista pilového, len meter päťdesiat. Ale nech, nech si to rúbu sami, on to teda spláchne pivečkom.
Do rúk nabral tri fľaše gambrinusu, zvalil sa do rozlámanej stoličky a cvakol počítač. „Ajcikju virtulajna krčma“ to istí! Modem spustil svoj malý diódový ohňostroj a široký stream dát pritiekol z veľkej Siete. Meno, heslo... heslo? Meno vie, ale heslo? Už dlho nebol na jedno. No „zuzasbufetu“ už nie, lebo dala Ferkovi. Kde som to poznačil? Aha. Vyhrnul si rukáv a pozrel na predlaktie. Rozmazaná fixka napovedala: sexinora.
Connected.
Ďuri (08:30 AM):
Nazdar jožku! Jak bulo u roboce?
Jo¼no (08:35 AM):
Ta, paľce mam šicki, ta dobre, ľem me chcu vyrucic
Ďuri (08:45 AM):
Jak vyrucic? Akože z roboty, normaľně na kachľičky?
Jo¼no (08:50 AM):
Na dlažbu, ty degeš. Šebe dumaju, že Karči porube šicko i s Dežkom. Šak oňi uvidza pri pervom poradnom dube im piľi zhora a budu mac po chľebe.
Ďuri (08:53 AM):
Šak kus sebe odpočiňeš, ňebudzeš rano do roboty plašic
jo¼no (08:54 AM):
Hééj? A co budzem doma robic? Ja bul ceľi svuj život piľčik a teraz budzem co piľic? Doma dvere?
Ďuri (08:54 AM):
Sušedoch, hehe!
jo¼no (08:55 AM) :
Znaš, ja furt ľubil totu prirodu. Šak ja plakal pri každom zrubanom strome. Piľil mi do nemoty, jak bulo treba, ja mi hutoreľi. Ja by dokazal porubac choč aj ceľi praľes! A oňi me teraz nescu!
Ďuri (08:56 AM) :
Ser na to, joži, dobre budze. Priroda je šadzi okolo.
jo¼no (08:56 AM) :
Na sidľisku, ňe? Ty ši hovado, ďuri. Tu ňeňi dze isc, dze čerstvi vzuch kus nalapac, aňi co porubac...
Ďuri (08:57 AM) :
Na šak ňemusiš rubac, teraz je moderne chraňic prirodu i stromy.
jo¼no (08:58 AM) :
Pred čim jako?
Ďuri (08:57 AM) :
No ja znam? pred chorobami napriklad, abo pred dajaku zveru, abo aj pred pilčikami
jo¼no (08:58 AM) :
To jako pred hovadami Dežkom a Karčim, čo budu piľic aj buduci mešac?
Ďuri (08:57 AM) :
No napriklad
jo¼no (08:58 AM) :
Teda hej, ja bi mohol stromy chraňic, dam im do oľeja dajake špony, abo co, a narubu veľku figu, hehe
Ďuri (08:57 AM) :
No ja ňedumal im poničic pili
jo¼no (08:58 AM) :
Ta co jako? Že by mi užal paľicu a ruky im polamal? Ja ochraňim prirodu pred tymi hovadami rubacimi. Oni ľem ňiča toten ľes. Ňe jak my sme rubaľi kedyška - bo trebalo, bo ľesu pomohlo abo pre radojsc. Teraz šicki rubu pre peňeži a priroda pri tom ňeormalňe terpi. To je fakt.
Ďuri (08:57 AM) :
No ľem, že by ši ňemal na karku prokuratora, znaš? za trestňe činy porušovaňa zakona, chapeš?
jo¼no (08:58 AM) :
Šak minuľi rok som na čarno rubal v prokušovej zahradze storočnu ľipu, bo mu sipala ľisce do bazejna. Vun nebudze nič mac.
Ďuri (09:01 AM) :
No že by ši ňebul prekvapeny, teraz toten lišpic, znaš ten kadehák panbožkovy, z ňimi toči, same odvolavaně
jo¼no (09:02 AM) :
Šak aj vun ma dajaku zahradu, co bojiš.
Ďuri (09:04 AM) :
Ta to ňe tak, jak pred tym, pozabudaju aj na ľipy, aj na zahrady a pujdzeš šedzec na šidzem rokov
jo¼no (09:08 AM) :
Ta co mam robic Ďuri? Ja znam ľem rubac a rezac. A pic!
Ďuri (09:08 AM) :
Nič še nebuj, jožku, urad prace to isci
jo¼no (09:09 AM) :
Urad prace? Maš pravdu, pujdzem tam, šak ja budzem znac aj uradňičinu robic, som na srednej bul preceda tredy, ja možem robic uradňika hoc aj zaraz.
Ďuri (09:13 AM) :
Ta vidno, že ty ši eščik nebul nezamestnany, to ňe praca na uradze, ale urad prace, chapeš?
jo¼no (09:13 AM) :
To mi tam daju robic coška, či ňe?
Ďuri (09:13 AM) :
Ty ši blazon, oni ňedavaju robic, naco ci robic? oni davaju peňeži, kedz něrobiš. Praveže.
jo¼no (09:14 AM) :
Fakt? A čom ľudze roba, kedz tu ten urad dava peňeži kedz aj kedz nerubu?
Ďuri (09:15 AM) :
No aj tu še rube, narubeš par formularoch a maš, pohoďička. Ľem toten Koník furt znižuje davky!
jo¼no (09:16 AM) :
Ta něch neznižuje, z čeho budzem žic? Doteraz mi placil na ciganoch a teraz mi nedaju moju davku?
Ďuri (09:17 AM) :
Daju, ľem musiš nošic potverdzeňa, že ci dajaka firma ňedala robotu, take papiriky od zamestnavateľoch.
jo¼no (09:17 AM) :
Skazdi?
Ďuri (09:17 AM) :
Ja mam dajake, ňeboj še, ci predam dve sto za jeden, prave, žadne kopiraky!
jo¼no (09:23 AM) :
Hmm. A ten hucuľik nema zahradu?
Ďuri (09:28 AM) :
Koník? Tu je cesta zarubana, by mi povedzel, že báárs vysoko rubeš, kedz sceš Koníkovi zahradu rezac, on ňe taky jak toti mečuňovci, chapeš? Ina doba.
jo¼no (09:30 AM) :
To je relaťivne, každy musí žrac, pic a verby u dvore rubac, bo mu plano budze.
Ďuri (09:32 AM) :
Kedz hutoriš o relativice, minuľe som patrel taku relaciju, že jak še to zvalo, hej, že pod kandelabrom
jo¼no (09:36 AM) :
Hej, to znam! Tam vystupuje ten Dubák, či Hribik, či jak ho zvu.
Ďuri (09:38 AM) :
No, vun je taky katoľik, aľe dakedy dobre hutori. Minuľe tam mal samich totych profesionalov vysokoškolskych, aj dajakoho decenta
jo¼no (09:39 AM) :
Šak oňi su sami taki decenťaci
Ďuri (09:39 AM) :
A hutoreľi o cvajštajnovi, to bul taki vedatorko, aši jak Béla huňadove zo zakladnej, pametaš?
jo¼no (09:40 AM) :
Hej, furt dajaka oľimpijada matematicka, či jaka.
Ďuri (09:41 AM) :
Že oľimpijada, vun? Kedz hodzil kopiju, ta prepchnul raďiteľovu novu tojotu, hehe. Ešte tak paraoľimpijada.
jo¼no (09:42 AM) :
To je jaka jakože?
Ďuri (09:43 AM) :
Co tam toty bez rukoj a nohoj sucaža.
jo¼no (09:44 AM) :
Jak možu bez rukoch a nohoch sucažič, to mi povidz?
Ďuri (09:44 AM) :
Ta na vozikoch abo vo vodze še ľem tak vlňa jak hady a plavaju
jo¼no (09:44 AM) :
Take je? No parada, to je pre vyslužiľich drevorubačoch, co ši popiľiľi paľce i cale ruky a šicko. Možu buc športovcami.
Ďuri (09:45 AM) :
No aľe pod tym kandelabrom tot Hribik mal tych ikvačoch a oňi hutoreľi o jednej teoriji od teho cvajštajna, že šicko je relaťivne. Ňeňi tak, šak še zda nam normaľnym ľudzom. Znaš?
jo¼no (09:45 AM) :
ňe.
Ďuri (09:46 AM) :
No že kedz napriklad idze auto po cesce, ňeňi iste, či še hyba to auto, abo ta žem cala aj s totu cestu, znaš?
jo¼no (09:47 AM) :
ne.
Ďuri (09:47 AM) :
No jako, že možeš akože hybac še ty po chodňiku, abo še caly chodňik, s calym švetom, s bitovkami, zo šickim hybe kolo tebe, znaš?
jo¼no (09:47 AM) :
ne.
Ďuri (09:48 AM) :
No ňeňi iste, co še hyba a co stoji, bo kedz še daco hyba, ta še hyba kolo stojacoho, ale co kedz še hybe stojace kolo toho predtym stojaceho hybaceho še?
jo¼no (09:50 AM) :
To jako kedz obrabam Maju, ta ňeňi iste, či še hybe ona, abo še hybem ja?
Ďuri (09:51 AM) :
No i tak še da to povedzec
jo¼no (09:52 AM) :
To je šaľeňina, šak znam, že ja še hybem, bo ma nohy boľa a že ona še ňehybe, bo je jak martva ryba
Ďuri (09:52 AM) :
No ta ja už ňeznam, jaki ši u posceľi, bratu, to je relaťivne
jo¼no (09:53 AM) :
Jak relaťivňe, ja še snažim a vuna ľem - zahaš a možeš, a veckaj ľeži.
Ďuri (09:53 AM) :
Sluchaj Jožino, to je o inšim, oňi hutoreľi, že kedz zobereš hodzinky a naložiš ich do ľitadla, ta kedz obľeciš dajaky okruh friškom kolo krajiny abo co, tak pristaňeš, vyložiš hodzinky a na ňich je kratši čas
jo¼no (09:54 AM) :
Kratši čas? To jak? Aj na rolexoch?
Ďuri (09:55 AM) :
Na šickich, oňi skušaľi na dajakych tomových hodzinach, to je asi dajaka nova značka
jo¼no (09:55 AM) :
Bars glupa reklama, povim ci. A Ďuri, na co je toto šicko dobre? V praktickim živoce.
Ďuri (09:56 AM) :
No prakticki život, napriklad chodziš električku, ne?
jo¼no (09:56 AM) :
Ta odkedy mi štartla pila rano u nej a chlapikovi rozrezalo koženy kufrik, ta už ňe
Ďuri (09:56 AM) :
No aľe chodzil ši. No a oňi hutoreľi, že kedz prihadza brika na zastafku a šofer naraz otvori dzvere zadňe aj predňe, ta toti, co tam čekaju to vidza inak. Toti, čo chcu isc do predňich, ta še im skorše otvori jak totim vzadu. Čudne, ňe?
jo¼no (09:57 AM) :
Zajimave, taže, kedz budzem vzadu stac, ta budzem ryhľejše v brike?
Ďuri (09:57 AM) :
No, aľe ňemal by ši mac tote hodziny z ľitadla, bo tote su jako pozadu že by ši bul rovnako jak tote vpredu.
jo¼no (09:57 AM) :
No a kedz idze revizor a ja vistupim zadnyma dverama a on prednyma, ta budzem rychľejši?
Ďuri (09:57 AM) :
No dakus hej, aľe to ňeni vidno jako, to je ľem kratky čas
jo¼no (09:58 AM) :
Hovadzina. a to u tym ľetadle še pokaža hodziny?
Ďuri (09:58 AM) :
Joj ďuri, ňeee, to oňi tak nezostarnu, oňi su mladše jak tote hodziny, co ostaľi na žemi, chapeš?
jo¼no (09:58 AM) :
Hmm. Šaľenina. Ta zato tote američaňe teľo chodza ľitadlami, bo chcu buc furtom mlade
Ďuri (09:59 AM) :
No, tajomstvo je tu! a ňe tote vichy, vichynute gely na xicht proci vraskam co furtom Mara pyta na narodzeniny
jo¼no (10:04 AM) :
Tak mi še zadumal Ďuri a mi to vychadza tak, že čim rychľejše ucekaš, tym budzeš dluhši žic
Ďuri (10:05 AM) :
Ta ňe?! Hlavňe, kedz ucekňeš pred problemama, hehe
Do rady prázdnych pivových fliaš sa pridala posledná. Ostatná Ďurova myšlienka lenivo a pripito vplávala do Jožovho, v liehu naloženého mozgu a pomaly klesala dole pomedzi široké siete jeho neurónov. Uvolnené spoje medzi nimi utvorili veľké oká a tak skreslená veta beznádejne klesala s každou sekundou o úroveň nižšie a nižšie, bez jedinej prekážky. Občas nejaké slovo zachytilo krajným písmenkom jemnú pavučinku, no nakoniec aj tak skĺzlo dolu až tam, kde sa celá myšlienka zosypala na dno jeho hlavy v jednu hromádku a s jemným grgnutím zmizla vo výlevke opotrebovanej pamäte. Ostalo prázdno. Pivové, bezproblémové a nerelatívne. Switch off.
