Na deti tresty neplatia

Násilie v spoločnosti a násilie na deťoch – ako to spolu súvisí? Médiá nás denne zásobujú prípadmi násilia mladých ľudí. Nahnevá nás to a povieme si: „Hrozná doba - kam sme sa to dopracovali!?“ A tým naše úvahy končia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

 Nevieme čo s tým. Nech to vyriešia kompetentní.

Na predchádzajúci príspevok „Hľadanie vinníka“ boli cenné rekcie zamerané na úvahy o úlohe štátu rodiny. Áno, štát a rodina sú veľmi úzko prepojené. Rodina je závislá na štáte, pretože potrebuje získať financie na obživu. Štát je závislý na rodine, pretože jeho členovia mu dávajú pracovnú silu, ktorá živí jeho aparát. A v prípade problémov (nezamestnanosť, sociálne problémy, riešenie následkov kriminality a pod.) vynakladá financie na ich riešenie. Tu by teda mala byť vzájomná prepojenosť. Ja tebe – ty mne. Je to však tak? Politici okrem deklaratívnych vyhlásení, že rodina je najdôležitejšou súčasťou spoločnosti, že treba zvýšiť pôrodnosť, aby bolo na dôchodky pre naše deti atď. v praktickej politike ústretovej rodine končia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vrátim sa však k rodine. Rodina má svoj vlastný život a pravidlá, týkajúce sa aj výchovy detí. Rodičia vychovávajú deti ako najlepšie vedia. Ako to cítia, ako to majú prevzaté od svojich rodičov, či životných situácií, v ktorých sa nachádzajú. Nie vždy si však vieme rady. Potrebovali by sme vedieť, čo môžeme urobiť pre svoje deti? Čo vplýva na naše vzťahy, čo formuje, naše deti? Čo naše deti najviac potrebujú? Ako porozumieť ich problematickému správaniu najmä v období dospievania? Chceme pre ne to najlepšie, ale ako na to?

Ekonomický stres, vyťaženosť v práci, osobné problémy – to všetko má vplyv na naše duševné rozpoloženie a správanie sa. Aj v rodine. Aj tu vznikajú problémy, napätie. Ako ich riešiť? Ak máme technický problém sú príručky, v ktorých sa dozvieme čo s tým. Rodičovstvu nás však nikto neučí. Byť dobrým rodičom je pre deti to najdôležitejšie, čo im môžeme do života dať. No stáva sa, že keď si nevieme rady s neposlušnosťou, či správaním dieťaťa, ktoré nás „vytáča“. A tak siahame po tom najrýchlejšom riešení a tým je trest. Dieťa dostane“ nakladačku“ rodič vypustí svoj hnev a život ide ďalej. Čo sa však deje v duši dieťaťa, ktoré dostáva bitku bez toho, aby mohlo o problémoch diskutovať? Bez toho, aby ono mohlo vypustiť svoj stres, ťažkosti, problémy? No nič. Zostane to v ňom. A keďže funguje zákon dostanem – dám, tak túto frustráciu niekde vypustí – na ulici, v partii. Uľaví si, ak zbije niekoho slabšieho. Lebo v rodine je on ten slabší a na ulici je v pozícii silnejšieho. Alebo opačne. Uzavrie to v sebe, stratí sebadôveru a zostáva to s ním počas celého života.

SkryťVypnúť reklamu

Ako vplýva násilie na deti? Aby som neteoretizovala, vyjdem z výskumu, ktorý realizovali v Griffith Univerzite Brisban, Austrália. Bol zameraný na prepojenie medzi násilím páchaným na deťoch v rodine a delikvenciou mladistvých. Okrem toho sa výskum zameral na obdobie, kedy bolo dieťaťu ubližované. Zistili, že deti, ktorým bolo ubližované v detstve a pokračovalo aj v období dospievania, alebo ak v tomto období ubližovanie začalo a stále trvá, boli tieto deti viac náchylné na delikvenciu. Násilie na deťoch má vplyv aj na ich vnútorné problémy, zlyhania v škole, v životnej dráhe. Tieto negatívne výsledky zaznamenali u 50% sledovaných detí. Najrizikovejším pre delikvenciu je ubližovanie v , keď sa formuje ich osobnosť, životná dráha. Tým však nemožno ospravedlniť bitie malých detí .

SkryťVypnúť reklamu

Deti, na ktorých sa pácha násilie sú často utiahnuté, s nízkym sebavedomím a traumami ktoré ho neopustia celý život. No viac sa prejavujú zníženou citlivosťou k svojmu okoliu, sú agresívne, ľahko sa nechajú vyprovokovať k násilnému správaniu, svoju agresiu prejavujú formu kontroly nad prostredím. Ich emocionálna zraniteľnosť sa prejavuje ako tyranizovanie druhých. To má za následok, že sú často spoločnosťou odmietané a kruh sa uzatvára. Porozumenie hľadajú vonku - v partiách, ktoré ich prijímajú takých, akí sú. Ak doma nenájde dieťa pocit bezpečia, prináležitosti a ochrany (nech je akékoľvek staré) hľadá ho inde.

SkryťVypnúť reklamu

Je tu ešte jeden zaujímavý výsledok, ktorý môže pomôcť nielen rodičom, ale aj škole. Je to obdobie, keď sa zvyšuje riziko ubližovania deťom. Je to v čase prechodu z I. do II. stupňa školy. Toto obdobie je stresujúce nielen pre rodičov ale aj pre dieťa, pretože sa mení celý systém, na ktorý bolo zvyknuté. Často nezvláda učivo nie preto, že by sa nechcelo učiť, ale preto, že sa rýchlo neadaptovalo na nové podmienky. V prechodnom štádiu na to neprihliada ani škola a neuvedomujú si to ani rodičia. Ak sa v tomto období dieťa stretne s nepochopením, ubližovaním, má to za následok zlyhanie, alebo zníženie schopnosti zvládnuť tento prechod úspešne.

Výsledky uvedeného výskumu ešte dokazujú, že okrem násilia do rizikových faktorov, ktoré negatívne vplývajú na deti, patrí aj slabý dohľad rodičov, tvrdá disciplína, psychické týranie detí, nestála/náladová disciplína, chladné vzťahy a prístup rodičov, zanedbávanie detí, slabá náklonnosť k deťom, konflikty medzi rodičmi, rozvod rodičov.

Trest je tým najhorším riešením. Na deti tresty neplatia. Neprispejú k zlepšeniu ich správania. Oni potrebujú porozumenie a lásku najbližších aby ju dokázali dávať ďalej. Potrebujú, aby rodičia pochopili ich potreby a rozprávali sa s nimi. Aby vedeli, že my rodičia sme tu pre nich. Vždy. V dobrom aj zlom. Veď nikoho iného nemajú.

Anna Klimáčková

Anna Klimáčková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Už viac ako 17 rokov vedie neziskovú organizáciu Národné centrum pre rovnosť príležitostí. Spoločným menovateľom všetkých realizovaných projektov sú deti – ich ochrana pred násilím, vytvorenie podmienok na ich kvalitný život a úspešné zaradenie sa do spoločnosti. Svojimi príspevkami chcem zvýšiť záujem o deti a ich rodiny a hľadať riešenia, ktoré im skvalitnia život. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu