Slová, ktoré nikdy nemali opustiť tvoje pery

 Teraz si spieva Dry Your eyes mate od Streets , krája baklažán a vôbec netuší, čo sa deje v tvojej hlave. Please please I´m beggin´ PLEASE   Ako mu máš povedať, že máš strach, že keď ťa spozná, prestane ťa mať rád. Že nie si také slniečko, ako si myslí že ťa pozná. Že klameš, žiarliš, zúriš, že keď si unavená, tak sa nerozprávaš, že sa ničíš, škriepiš sa na maličkostiach. Že máš pravdu, keď si v nepráve, že povieš ´hovno´ pätnásťkrát za deň a nikdy ťa nič nehnevá, všetko ťa hneď serie. Že sa ti páči slovenský hip-hop a disko sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Že ešte stále bývaš s mamou a že niektoré gate máš štyridsaťdvojky a niektoré tričká medium. Že tvoje korienky nie sú blond, to už asi zistil.  Neznášaš sa takto analyzovať, neznášaš ten pocit na tisíc kúskov sa rozpadať, neznášaš, keď sa hanbíš za to, kým si.  Nenávidíš strácať nadhľad. Keď dávaš pozor, ako držíš vidličku a nehovoríš s plnými ústami. A v niektorých šatách napínaš svaly, keď ti otvára dvere. A keď si zdvorilá k čašníkovi, pričom by si ho najradšej kopla do zadku.   Keď sa na teba díva tak, že sa ti podlamujú kolená. Tsunami sa dvíha v tvojej hrudi a stúpa hrdlom až do hlavy a hneď ako prídeš domov musíš toto napísať, aby ti nepraskla lebka. A napriek tomu veríš, že keď nájdeš tvoju polovicu jabĺčka, musí tam kde je na tvojej strane nerovnosť špicatého tvaru, na jeho je   priehlbina tvaru V. Napriek tomu veríš, že to ty napľuješ na jeho kocky, keď skúša šťastie vo Vegas.