Pozerám na teba, slamku si strkáš medzi predné zuby. Rozmýšľam či fakt zájde, keď odídem. Či sa prestane točiť svet, deň splynie naveky s nocou a pominú sa aj hviezdy. Či si začneš trhať vlasy v ošiali zúfalstva, ústa by si krivil v bolestnej grimase, kričal v agónii do zachrípnutia, plakal by si tak, až by si si myslel, že ti horia oči a na tvári by sa ti robili červené fľaky, ako mne, keď plačem.
Či by si sa triasol strachom a úzkosťou, až by si mal zrazu pocit, že musíš strašne rýchlo utekať, rýchlo sťa blesk, rozmazať svet ako za oknom šialene idúceho auta. Utekať, zrážať cyklistov, preskakovať čiary, ale nemíňať kaluže, klásť nohy v jednej priamke, som Carl Lewis, stovka pod 9 sekúnd, cieľová fotografia ukázala, že pravá bradavka išla prvá...až by si v kŕči odpadol a nemusel viac nič cítiť. A potom by si sa prebral, chvíľu rozmýšľaš, kde si a čo sa stalo, či si sa zase ožral...vieš, že nemáš miešať, ty debil...pália ťa oči, máš sucho v ústach, a vtom by ti to došlo, ale už by si sa nechvel. Len tíško ležal, prehĺtal teplé slzy a všetko by ťa bolelo. Tá blbá hlava, ktorú si si udrel, keď si spadol, aj nerv sa ti asi zacvikol, aj tie kostnaté kolená by si mal otlačené, všetko by ťa bolelo. A zlomil by si si prst na nohe, ten dlhší ako palec. Celé telo by si mal znivočené, aj duša by ťa bolela. A stále by si tam ležal a kvílíl, ale čoraz menej, už to trochu prešlo, plač pomohol, je ti lepšie. A napadá ťa, aké by to bolo, čo by sa stalo inak, ak by si mi vtedy povedal, že ma ľúbiš. A pipleš sa v tom, až to vidíš, celé si to prehrávaš, ja ťa objímam a smejem sa. Je príjemné sa hrať, že sa dajú veci vrátiť späť. Ako keď si rozbil maminu obľúbenú vázu a potom si kľačiac v kúte dumal, že dáš si po tréningu dole suspenzor, tak o tú skriňu nezavadíš. Alebo ako keď si nabúral šéfovu mazdu a potom si si tisíc krát vyčítal, že zapaľovať cigaretu a vypeckovať Born to be wild si súčasne skutočne robiť nemusel. Alebo ako vtedy, keď sme v ten večer sedeli spolu U Draka, pili kofolu a ty si ma objal, krásne si sa usmial, zašepkal, že ma ľúbiš a povedal, že ten bubeník vlastne nie je taký starý ako zneje, on len raz takmer prišiel o hlas, keď plakal za láskou.
