Ten, kto sa vybral 23. marca 2006 do levického S-klubu určite neľutoval. Nielenže sa do mesta po necelých troch rokoch vrátil Dan Brantigan, ale doň po krátkej odmlke opäť zavítal kultúrny duch. Oproti roku 2003, kedy si tento chlapík priviedol na Slovensko trojicu hudobníkov, prišla teraz na rad menšia zmena a v rámci nej sa z Dan Brantigan Quartet razom stal Quintet. Zo štvorky sa teda stala päťka a to hlavne zásluhou Newyorčana Ryana Scotta, ktorý do interiéru miestneho klubu priniesol nielen gitaru, ale aj svojský výraz. Ten mal hneď dve polohy. Jedna samozrejme hovorila o hudbe, tá druhá sa spájala s tanečnými a mimickými kreáciami, ktoré len ukazovali, že sa hudba dokáže dostať do akýchkoľvek sfér. Aby sme mali kvintet pohromade, stačí ešte uviesť jeho ďalších členov. Americkú dvojicu Dan Brantigan (frontman, dychová sekcia) - Matt Kilmer (perkusie) vhodne dopĺňali nielen vekovo "starí" známi Martin Valihora (bicie) a Oskar Rozsa (basa), ktorí, ako hovoríme o hudbe, zastupovali slovenskú topscénu.
Niečo cez hodinu trvajúci koncert, ktorý sa od začiatku prezentoval ako konceptuálne a výrazovo ucelený celok, bol zároveň dostočne nabitý energiou. Tá nedávala zaplnenému S-klubu vydýchnuť a odhliadnúc od faktu, že Brantiganovi neustále ´padali nohavice´, bol štvrtkový večer plný katarzných nádychov. Túto pomerne vtipnú vsuvku dopĺňala vhodná spolupráca Valihoru s Kilmerom (čo to odohral aj s Lauryn Hill), pričom nezaostával ani do trička s pirátskym motívom odetý Rozsa.
Pätica hudobníkov nemala na prekvapenie obligátny problém s ozvučením a keď sa ešte v závere rozhodla pre krátky prídavok, zmocnil sa zúčastnených možno až existenciálny pocit. Hudobníci si potom nasledujúci deň dopriali pár minút v istom rehabilitačnom centre, aby už večer pokračovali vo svojom turné, ktoré nasledovalo v Čadci.
Dan Brantigan Quintet síce odišiel, ohlušujúca zážitkovosť však zostala. Teda aspoň do piatku, kedy sa z jazzoveho podniku znova stal "jedinečný" diskopriestor.
