"K tejto zábavke stačí počítač priemerného vybavenia, akékoľvek pripojenie na internet a hlavne funkčný prst, ktorý bude schopný zvládnuť jednoduchý úkon kliknutia na tlačítko myši." Takto znela voľne preložená anglická veta, ktorá ma ešte doteraz máta.
Stalo sa to asi tak predvčerom. "Bežná kontrola mailových schránok so sebou prináša, keď už nie nečakané správy, tak aspoň riziko spamového charakteru." Túto vetu som vyčítal z jedného z mailov od neznámeho odosielateľa, teda vedomý si rizika, že by som si mohol do PC privieť nejakých tých malých nepríjemných červov či niečo väčšie, čoho sa môj, síce aktualizovaný, ale asi nie práve najvýkonnejší antivírový program minimálne zľakne. O súboroch nehovoriac. Schytila ma mierna panika a správu som okamžite vymazal, teda chcel som, ale zožltla mi obrazovka a na plochu povyskakovalo niekoľko zaujímavo sfarbených ikon. Mať tak estetické cítenie, tak asi zostanem pred monitorom dlhšiu dobu, ako len pár sekúnd, počas ktorých mi v hlave rezonovala informácia, vlastne z veľkej časti výčitka: "Na čo si otváral ten mail? Teraz ti padne systém a máš vystarané." Stresovú situáciu som poriešil najlajckejšie, ako sa dalo. PC bol razom bez prívodu elektriny. V mysli sa mi zračilo, že keď ho ešte raz zapnem, možno aj pohrozím päsťou, mohol by opäť fungovať normálne. Túto skúsenosť som nadobudol pred pár rokmi, keď som bol svedkom, ako sa niečo podobné stalo kuchynskému mixéru. Stačilo ho vytiahnuť z elektriny, trochu po ňom pobúchať a malý mixér sa hneď rozhodol, že bude fungovať aj ďalej.
PC bol teda mimo elektrickej siete, ale búchať som nechcel. To urobili za mňa iní. Pred vchodovými dvermi stál malý sused s prosbou, či mu nepožičiam chrániče (také, čo sa používajú na hokej), že by si ich dal na ruky a mal ich ako štíty pred nepriateľmi. Keďže sused má tak desať, nebolo potrebné to riešiť. O pol minúty som sa pozrel von oknom a susedík už zápasil s o hlavu vyšším rovesníkom, ktorý mal zjavne navrh, lenže nemal štíty.
PC už medzitým vychladol a tak sa môj prst s nádejou približoval ku gombíku, ktorý ho poväčšine uvedie do chodu. Po zapojení príslušnéjo kábla do siete, sa predo mnou objavila stará známa fungujúca obrazovka. Ikony si na ploche našli svoje staré miesto. Na prvý pohľad sa zdalo byť všetko v poriadku. V schránke s poštou sa nachádzal jeden nový odkaz. Po jeho prečítaní som zostal na chvíľu zaskočený (súkromá správa). Zavrel som ho .... o chvíľu však opäť otvoril, aby som sa uistil, že ma oči neklamú. A klamali. Namiesto pôvodného textu bola v emaily napísaná len jediná veta: "24 hodinový tranz, alebo ako si spôsobiť nevoľnosť nevinným kliknutím na ľavé tlačítko myši." Reakci nenechala na seba dlho čakať a razom bol Explorer mimo prevadzku. Veta "24 hodinový .." však nebola jediná, ktorú som mohol vidieť. Na ploche PC sa objavil nápis z úvodu článku.
Môj šok ešte nestratil nič na intenzite, keď sa systém rozhodol, že to zoberie všetko na seba a vypovedal poslušnosť.
Po troch hodinách mi priviezli PC domov. Technici istej firmy nezistili žiadnu poruchu a ako mi povedal známy, pravdepodobne to bol len mierny systémový výpadok. Nepovedal však výpadok ktorého systému. Toho počítačového, alebo toho môjho. Keď toho druhého, tak sa aspoň vyhovorím na angličtinu:)
