V dnešnej dobe sa trh len tak hmýri rôznymi značkami káv, len tak z hlavy spomeniem Illy, Lavazza, Segafredo, Alfredo, Bristot, Mokarabia, Créme Cafe, Café del Sol, Meinl, Pagini, Cafe Oro, Franck a mnohé menej známe značky. Už len podľa tohoto dlhého zoznamu je jasné, že na trhu je naozaj nepreberné množstvo značiek kávy. Mnoho ľudí si vyberá dnes kávu podľa mena, ale toto nie vždy zaručuje kvalitu. Pil som dobrú Lavazzu, ale pil som aj hnusnú Lavazzu.
Jeden podnik v Nitre, do ktorého chodím na svoju pravidelnú dávku kofeínu aj ja, má to šťastie, že má majiteľa, ktorý si dáva záležať na dobrej káve. Keď hovorím záležať, nemám tým na mysli, že automaticky podpíše zmluvu s niektorou veľkou cafe spoločnosťou, ktorá ho potom vybaví kávovarom, šálkami, lyžičkami a div nie aj slnečníkmi. Snaží sa nebyť onálepkovaný všakovakými reklamami, ale namiesto toho radšej "predávať" svoje meno. Väčšina ľudí si však na Slovensku vyberá podľa značky, resp. podľa toho, či je práve v móde sedieť v tej ktorej kaviarni, kvalita ešte nie je prvoradá. Chápem však majiteľa spomínanej reštaurácie, že nechce robiť šaša polepeného reklamou na kadejaký tovar len preto, že ho práve predáva. Prečo by nemal "predávať" radšej svoje meno a robiť reklamu svojmu podniku. Na trhu je veľa čudných značiek kávy, ktoré ani neviem odkiaľ prišli a mnohokrát aj tie zvučnejšie zaostávajú v kvalite. Nehovoriac o tom, že na Slovensko sa ešte stále dostáva tovar nižšej kvality v porovnaní napríklad so západnými krajinami.
Jedného dňa sme sa teda rozprávali s majiteľom o bežných problémoch v reštike, či je správne nastavený stroj, či má dobrý tlak a tak prišla reč na kávu samotnú. Dostali sme nápad spraviť si malý test, ochutnávku káv. On zohnal niekoľko značiek priamo z Talianska, ja som tiež priniesol svojich favoritov... skrátka a dobre, urobili sme výber z piatich značiek kávy. Medzi nimi bola Lavazza dovezená z Talianska, ďalšia talianska káva z nejakého hotela, ďalej káva Negoro, kávička dovezená priamo z môjho obľúbeného Bar Coluzzi zo Sydney a nakoniec jedna lacná robusta. 5 značiek bohate stačilo na porovnanie kvality, chute, vône a farby. Neviem si predstaviť ako by to vyzeralo, keby ich bolo viac, väčšina z ochutnávajúcich ma aj tak na druhý deň zvozila, že nevedeli zaspať a že sa už nikdy viac žiadnej ochutnávky káv nezúčastnia...
Zišli sme sa teda kamaráti, kávy očíslovali a nechali každého ochutnať bez toho, aby vedel, akú kávu práve pije. Každý pije svoju kávu po svojom, ale koštovali sme všetci spoločne výlučne nesladené espressá. Porovnanie bolo zaujímavé. Podaktoré z káv boli vyslovene horké, niektoré voňali kyslo pred zomletím a tak isto aj chutili, ale stalo sa aj to, že jedna káva bola na prvé ochutnanie nie veľmi dobrá, ale keď sa chuť rozložila na jazyku, bola fantastická. Podobne ako víno, keď pri vychutnávaní doznievajú jeho chute a podtóny.
Ako to celé dopadlo? Prekvapilo ma, že už spomínaná Lavazza, navyše dovezená priamo z Talianska dopadla v hodnotení zrejme najhoršie. Naproti tomu lacná robusta celkom prekvapila svojou chuťou a umiestnila sa v našom hodnotení vpredu. Ako výťaz z celého toho večera vyšla nakoniec S Café, dovezená z jedného talianskeho hotela. Mala ideálnu cremu, výbornú chuť aj farbu. Majiteľ ju možno začne používať vo svojom podniku.
Nech sa už rozhodne akokoľvek, bolo zaujímavé vykoštovať rôzne kávičky. Káva u nás je ešte stále v štádiu "spoznávania", ale situácia sa už pomaličky zlepšuje. Niet sa čo čudovať, veď pred desiatimi rokmi sme tu poznali akurát tak víno biele a červené, teraz sa to tu len tak hemží vínnymi kartami v podnikoch. Hádam sa jedného dňa dostanú do módy aj ochutnávky kávy...
