Neplánovane som sa dnes ocitol v Bratislave a na ceste domov sme sa zastavili v nákupnom centre Shopping Palace na výpadovke z mesta. Podobné miesta príliš neobľubujem, a tak som bol trochu skeptický. Keď moja lepšia polovička prejavila neodkladnú túžbu najesť sa, bol som ešte skeptickejší: dobré jedlo v shopping centre? Nemožné... Zrazu som však zbadal malú tabulu s nápisom Denné menu za 120,- so šípkou smerujúcou na poschodie. Reku, predsalen sú tu aj reštaurácie a nielen fast-foody, tak sa poďme na to pozrieť. Vyšli sme hore a tam... arménska reštaurácia Ararat.
Samozrejme, že vo mne hneď prevládla zvedavosť nad skepticizmom, a tak sme sa trochu rozhliadli. Keď som zbadal zvláštny gril s pieskom uprostred a po bokoch naukladané medené ďžezvy, bolo mi jasné, že ostávame. Pre tých, ktorý nevedia, čo je to ďžezva, ide o malý medený hrnček, v ktorom sa varí arabská káva. V tomto prípade arménska. Ďžezve sa zvykne tiež hovoriť ibrik.
Začnime teda kávou...
Čašník mi s milým úsmevom priniesol na stôl prázdnu šálku a podotkol, že príprava kávy bude trvať o čosi dlhšie ako pri klasickom espresse. Šli sme sa teda pozrieť prečo. Na už spomínanom horúcom piesku trónila ďžezva, v nej absolútne najemno namletá káva a tiež cukor. Poviem vám, tak jemno pomletú kávu som ešte v živote nevidel... Káva sa pomaly začala v nádobe dvíhať a keď dosiahla okraj, čašník ju odstavil a nalial mi ju do šálky. Zaujímavé bolo, že táto káva mala dokonca aj akúsi cremu, avšak bola oveľa tmavšia ako na klasickom espresse. (Pri talianskom espresse je crema vždy svetlejšia ako káva samotná)
Prvý dúšok arménskej kávy bol nepopísateľný. Káva bola príjemne sladká, veľmi hustá a silná. Nepodobala sa však nijako kávam, ktoré sa podávajú v našich podnikoch. Nechutila ani ako turecká. Myslím tým slovenskú tureckú... Pri tejto káve sa vám do šálky dostane aj samotná pomletá káva, takže aj keď sa vám náhodou dostane do úst, nie je to nepríjemné ako pri našom "turkovi". Povedal by som, že práve naopak. Ten jemný prášok je zvláštny.
Poďme na arménske jedlo...
Ako som spomínal, dali sme si denné menu, ktoré obnášalo hustú šošovicovú poliecku s vlašskými orechmi a ako hlavné jedlo bol kebab s pečenými zemiakmi a pikantnou omáčkou. Čašník nám spravil malý úvod do arménskeho stolovania, ochotne vysvetlil, čo sa ako konzumuje. Ponúkol nám tiež arménsky chlieb, čo bola v podstate pšeničná placka. Dala sa jesť k polievka a ako sme sa dozvedeli, tak sa do nej zvykne zabaliť kebab. Jedlo chutilo výborne, kebab mi trochu pripomínal turecké kofte - grilované mäsové karbanátky tvaru našich klobások.
Celkovo môžem povedať, že sme boli veľmi príjmne prekvapení touto reštauráciou. Odporúčam vyskúšať minimálne tú kávu. Výborné jedlo, autentický čašník ochotný vysvetliť všetko o arménskej kuchyni a samozrejme skvelá káva. Nuž, aj prefabrikát nákupného centra vie niekedy prekvapiť...
