Chytaj, voňaj, ochutnávaj!

Tento objav ma donútil zamyslieť sa nie nad reklamou, ale nad jedlom samotným. Koľkokrát kupujeme jedlo podľa obalu alebo reklamy? Takmer stále. Nemáme šancu jedlo ochutnať, ovoňať, ošahať... Jedinou orientáciou je v prípade kukuričných vločiek fotka striekajúcej bielej farby. Kedy sa stalo, že ludia prestali používať svoje zmysly? Iste, dnes sa človek nevyhne dennej dávke emulgátorov a iných prichucovadiel... ale keď začneš čítať v potravinách, resp. začneš počúvať, čo ti hovorí tvoje vlastné telo a nie teta v bedni, je tu možnosť záchrany. Funguje to tak aj u zvierat, myslíš, že im niekto nakukáva, ktoré bobule sú tie správne a ktoré nie?

Pamätám si, ako som bol malý a babinka ma vodila so sebou na nákupy. Chodili sme v Bratislave na trh na Miletičku, babka tam handlovala s predavačkami, ošahávala, ochutnávala, skrátka vždy vedela, čo kupuje. A teraz sa jej nečudujem. Jedlo je jednoduchá matematika: čo do seba dáš, iba to môžeš dostať naspäť. Ak sa naváľaš večer o desiatej mastnou slaninou s cibuľou, nediv sa keď ti bude zle. Tvoje telo sa ti to snažilo povedať dosť jasne a keď ho nepočúvaš, tak trp. Mnohí si myslia, že iná cesta nie je, jedine ak si tieto "dobroty" úplne odoprieť. Omyl. Dá sa v pohode stravovať tak, aby človek jedol zdravo a pritom boli aj chuťové poháriky šťastné. Mnohí mi tiež budú oponovať, že skrátka nie je čas na dobré jedlo. Opať omyl. Toto je otázkou priorít. Ak ti nevadí ďžgať sa niekoľko rokov svinstvom a alibisticky vyhlasovať, že nemáš čas, potom sa nediv civilizačným chorobám. Ak spánok tvorí dosť veľkú časť nášho života, potom jedlo a činnosti s ním spojené sú hneď za ním.

Možno sa teraz niekto z vás do mňa obuje, že kde to žijem. No neviem ako vy, ale ja som chlap v domácnosti, to znamená, že u nás, mimo iného, varím a nakupujem ja. Navyše ešte aj pracujem z domu, takže sa snažím skĺbiť tieto dve "zamestnania", ktorými sa oháňajú feministky. Viem, aké to je, mať prázdnu ľadničku a na linke netrpezlivého klienta zároveň. A poviem vám, že sa to dá! Každý večer je navarené, nikdy nevarím tak, aby zostalo na druhý deň. Je to trochu oštara, pripúšťam, ale zato na druhej strane, mám vždy čerstvé jedlo a viem čo jem. O bujnú kvasinkovú kultúru z ľadničky nemám záujem. Jedlo ma jednak baví a čo je ešte lepšie, robí ma aj šťastným. Nielen kvôli chuťovým pohárikom, ale aj kvôli celkovému pocitu. Nenapchávam sa odpadom, nemusím sa teda cítiť ako odpad. Iste, éčiek je dnes v potravinách požehnane, ale dá sa aj bez nich. Aj bez xantánovej gumy, želatíny, emulgovaného škrobu... šak to ani neznie dobre! Nieto aby som to ešte mal aj jesť!

Človek je od prírody tvor lenivý a tomu sa podobajú aj jeho stravovacie návyky. Netreba hľadať výhovorky, keď existuje aj lepšie riešenie. Vždy sa dá jesť lepšie a chutnejšie. Ak aj niekedy kúpim niečo zlé, nikto ma nenúti kupovať to ešte raz. Nie, nie som extrémista. Nejdem tu zverejňovať zoznam všetkých éčiek a svinstiev. Ide mi o jediné. Aby ste preboha sladkého začali používať svoje orgány nato, načo sú určené... Chytajte, čuchajte, ochutnávajte do sýtosti!