Usadili sme sa za stôl, čašníčka priniesla jedálne lístky, začali sme vyberať. Nakoniec sme si vybrali len bežné jedlo, žena vyprážaný ovčí syr s brusnicovou omáčkou, ja som si v ponuke našiel šalát balsamico s hovädzími medailónikmi. Ako predjedlo som si dal lokšu s kuracou pečeňou na cibuľke. Obsluha zatiaľ priniesla na stôl olivový olej a balsamico, slovami čašníka - ku šalátu. Chvíľu sme čakali, nato nám priniesli predjedlo. Lokša bola chutná, pečienka tiež. Toto jedlo som už dávno nemal, tak som si dobre pošmakoval.
Predjedlo zjedené, rozprávame sa ďalej. Reštaurácia viac než poloprázdna. Prešla pol hodina a ďalšie jedlo zatiaľ v nedohľadne. Nepočuť ani zvonček z kuchyne, ktorý by čašníkom ohlasoval, že je jedlo hotové. Namiesto toho má personál návštevy od kamarátov, šéf tu evidentne nie je, morál je uvoľnený. Pýtame sa, koľko ešte bude trvať príprava šalátu a syra? Vraj sa to už nesie. Prešlo ďalších 5 minúť a jedlo bolo na stole. Ženin syr studený a môj šalát plával v balsamico. Hovädzie medailóniky by som týmto slovom vôbec nenazýval. Na povrchu mäso zhorené (tipnem si: zle očistený gril), vnútri krvavé. Osobne mám stejky rád, najmä ak sú pekne hrubé a pripravené rare. Toto však bolo natenko vyklepané mäso, ktorého príprava nemala trvať viac ako 3 minúty. Ďalší problém tohoto typu varenia v slovenských reštauráciách je, že ak niečo nazvú balsamico, tak to v tom octe pláva. Nechápem preto dôvod, prečo sa unúvajú nosiť na stôl dodatočne ešte ďalšiu fľašu octu. Hlavne nech to má bohatú chuť, že?
Dal som šancu všetkym trom kúskom mäsa, ktorá boli uložené na šaláte. Všetky boli rovnaké. No čo, ohlásili sme čašníka, nato sa ozval aj stôl odvedľa, dva staršie manželské páry. Tiež s reklamáciou. Namiesto slepačej polievky dostali bujón (aj mne vadí, keď veci nenazývajú správnym menom), ostatné jedlo tiež nebolo v poriadku. My si v kľude pýtame Knihu prianí a sťažností. Čašník sa snažil upokojiť situáciu, okamžite navrhol, že jedlo, s ktorým sme nespokojní, nám nebude účtované. Tiež vysvetlil, že rád pomôže vyriešiť vzniknutú situáciu. Ako ale poznamenala pani odvedľa, nezaujíma ju, že nám to nebudú účtovať, lebo sme sa prišli všetci hlavne najesť, nie dostávať naspäť peniaze. Z našej knihy sťažností sa stala Kniha návštev. Trváme na tom, že chceme Knihu prianí a sťažností, ktorú so zákona majú mať na prevádzke. Čašník sa ospravedlňuje a vysvetľuje, že ju nemá, pretože ju vraj doteraz nepotrebovali, a preto je zamknutá hore v kancelárii. Pýtame si číslo na majiteľa, čašník nám ho bez mihnutia oka dáva.
Suma sumárum: prostredie fajn, predjedlo fajn, ostatné jedlo nepoužiteľné, prípadne nestráviteľné. Jediný plusový bod si zaslúži čašník, ktorý prekvapil dôvtipom a kľudom. Aj napriek nespokojnosti viacerých zákazníkov vedel celú situáciu zvládnuť s chladnou hlavou a ani raz neprešiel do arogantného, prípadne prihlúpleho (čo, ja o ničom neviem, ja tu len zaskakujem) tónu.
A majiteľ? Tomu idem práve volať a sťažovať sa.
Doplnenie:
Práve som volal s majiteľom daného penziónu, hneď vedel, prečo volám. Ospravedlnil sa s tým, že už vyvodili dôsledky voči kuchárovi. Tiež potvrdil, že väčšinu času je tam prítomný, ale v tomto prípade zrejme personál kuchyne (nie rajónu) poľavil. Z rozhovoru som mal príjemný pocit a zaželal som majiteľovi viac šťastia na dobrých kuchárov.
