Pomarančové deja vu...

Nedávno ma dosť hnusne odstavil vírus a pri celkovej preinštalácii počítača som začal tiež rozmýšlať nad zmenou pripojenia na internet. Orange teraz vyšiel s ponukou Orange Internet cez Edge, tak som sa tam teda vybral zistiť, či sa mi to oplatí.Prišiel som do predajne v Nitre na Pešej zóne, ako vždy, rada bola až po vchodové dvere. Prekvapilo ma však, keď celú radu preskočil jeden pán a pristúpil k predavačke (dovôd, prečo ju volám predavačka vysvetlím neskôr...) a povedal, že sa chce len opýtať jednu otázočku. So záujmom som sledoval, čo sa bude diať. Predavačka ho ochotne vypočula, navyše sa k nej pridala aj ďalšia. Malá otázočka sa samozrejme trochu pretiahla na 10 minúť, až kým celé osadenstvo čakajúcich nezačalo byť nespokojné a chlapík odišiel.Dostal som sa teda konečne na radu a položil predavačke zopár otázok, na ktoré som chcel nájsť odpoveď. Ona mi odpovedala systémom áno/nie, navyše niekoľko informácii mi podala nepresne, ako som si neskôr overil. Bolo na jej tvári evidentné, že ju práca nebaví a zákazník ju otravuje. Potreboval som nájsť riešenie, ako spojazdniť svoj internet a zároveň to vymyslieť tak, aby mi to vyhovovalo. Z jej strany žiadna ochota poradiť alebo nebodaj pomôcť. Na záver som sa jej opýtal, či má pre mňa nejaké riešenie a ona len nemo pokývala plecami... (Mimochodom Orange tomuto personálu hovorí Orange Poradca...)Počas dňa som nad celou tou záležitosťou rozmýšľal a poobede som sa ocitol pred ďalšou predajňou Orange. Tam ten istý scenár: rada čakajúcich až po dvere. Celému radu trónil pán, ktorý mal problém s roamingom a so záujmom ho sledovali traja predavači. Po piatich minútach som videl, že to nikam nesmeruje, resp. som si pripadal ako vo vtipe o policajtoch, kde jeden číta, druhý zapisuje a tretí počúva. Doslova, jeden z trojice predavačov komunikoval so zákazníkom a zvyšní dvaja len nemo počúvali a sledovali debatu. Tak som sa teda ozval, že či to náhodou nepreháňajú s tým servisom klientom, keď jedného zákazníka obsluhujú traja predavači, zatiaľ čo ľudia čakajú v dlhom rade. Najprv ma zotrel jeden z predavačov, že či nevidím, že obsluhuje zákazníka. Potom ma zotrela pani, ktorá stála predo mnou, že čo sa predbieham a na záver mi to natrel ešte aj pán, ktorý dovtedy trónil celému radu čakajúcich.Najhoršie však na tom je, že z tohoto pomarančového deja vu sa nedá dostať. Aj keby som zmenil značku, nemám dôvod predpokladať, že tam to bude iné. Spomenul som si na slová jedneho môjho známeho, Austrálčana. Povedal: telekomunikácie, banky a predajcovia áut su všade na svete najväčšími zdieračmi...