Stretnutie s potencionálnym vrahom

Bola pekná sobota, doobeda sme boli so ženou nakupovať, poobede sme sa zasa vybrali pre babku do Pohronského Ruskova... v podstate pokojná sobota, pomerne málo áut, naša cesta sa už blížila pomali k cieľu. V Želiezovciach sme zamierili do Ruskova, šli sme práve cez orechovú alej, ktorá tam smeruje, keď sme zrazu v diaľke zbadali bielu favoritku idúcu v protismere. Najprv som si myslel, že sa vodič vyhýba cyklistovi alebo zrazenému psovi, ale keď sa vrátil späť do svojho pruhu, aby sa vzápätí opäť ocitol rovno oproti nám, to som už začal brzdiť a modliť sa. Je to blbá cesta a nebolo v podstate kam uhnúť. Vytlačil ma takmer ku krajnici, bolo to fakt tesné. Okamžite som začal brdiť a vravel žene nech volá policajtov. Chúďa len habkala, že ani nevie, aké majú číslo, zrejme úplne v šoku, vyhŕklo zo mňa veď stopäťdesiatosem!!!

Žena zahlásila zrejme ožratého vodiča policajtom a ako im nahlasovala polohu, kde sme sa s ním stretli, policajt sa jej opýtal, či sa to stalo na tej orechovej aleji. Chvala zato, že existujú mobilné telefóny a že človeka pri tiesňovom volaní prepoja priamo do oblasti, z ktorej volá. Toto sme nevedeli, ale v tej chvíli to bolo veľmi príjemné zistenie. Policajt povedal, že ho idú hneď chytiť.

Úplne vyklepaní sme prišli k babke, žena si to neodpustila, zavolala ešte raz na políciu, aby zistila, čo sa vlastne stalo a či ho chytili. Povedali jej, že sa im ho podarilo zadržať a vraj bol úplne dokrvavený. Viac sme sa nedozvedeli. Môžeme len hádať, možno v opitosti, možno v hádke, možno ho niekto pobodal a možno pobodal niekoho on sám... Keď ma míňal, vyzeral absolútne apaticky, na očiach slnečné okuliare a tváril sa, akoby mu bolo všetko ukradnuté.

Naozaj neviem čo sa stalo, ale teší ma niekoľko vecí: že polícia tak promtne zareagovala, že existuje moderná technika, ktorá umožní prepojiť hovor priamo do danej oblasti a... že sme v ten deň vôbec prežili.

Najstrašnejšie je, že človeku dochádzajú takéto veci postupne a až neskôr...