reklama

Na káve v Bar Coluzzi... (diel prvý)

nezapriem, že všetky moje témy sa točia jedna okolo druhej. Napríklad tento článok by sa dal rovnako zaradiť do rubriky Káva alebo Varenie, ale rozhodol som sa dať ho do Sydney... Pretože práve tu sa tento maličký podnik nachádza.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
bar coluzzi
bar coluzzi 

Čo je vlastne ten Bar Coluzzi? Je to malá kaviarnička v Darlinghurste (štvrť v Sydney) na Victoria Street. Dobre teda, priznám sa, možno by som o nej nepísal, keby som tam sám hodnú chvíľu nerobil, ale je oveľa viac dôvodov, prečo chcem napísať o tejto "malej diere v stene".Na spomínanej ulici sa nachádza mnoho malých i väčších kaviarničiek a reštaurácii, každá má na širokom chodníku vyložené svoje stoly a stoličky, ale Bar Coluzzi je výnimkou. Často tam totiž ľudia sedia napríklad na prepravkách od mlieka. Tu sa dostávame k samotnej podstate tohoto podniku, dôvodu, prečo sú ľudia trebárs aj v oblekoch ochotní tlačiť sa na tých prepravkách. Je to káva. Najlepšia káva v meste. Jednoduchý superlatív, i keď zdanie môže klamať.Bar Coluzzi založil Luigi Coluzzi, bývalý šampión v boxe v strednej váhe. Kariéra sa mu skončila, a tak sa spolu so svojou ženou rozhodol kúpiť si malú kaviareň. Bar Coluzzi. Bolo to pred 48 rokmi. V porovnaní so sotva 200-ročnou austrálskou históriou je to úctihodný vek. Navyše, v Bar Coluzzi sa zastavil čas. Odkedy sa tento podnik otvoril, prešiel len minimálnymi zmenami. Prach sa neutiera, jednoducho sa raz za 10 rokov nanovo namaľujú steny. Pamätám si, ako som raz niečo drhol, úplne poctivo a šéf takmer chytil zrádnika. Tento podnik má všetku patinu, všetky pachy, aké sa na neho mohli na ulici lemovanej talianskymi kaviarničkami nachytať. Zastavil sa tu čas a nič sa tu nemení. Možno práve preto prečkal toľko rokov. Ľudia majú radi, keď sa môžu vracať na staré a známe miesta. Toto je skôr výnimka, veď to poznáte aj u nás. Otvorí sa podnik, má slušnú úroveň aj kvalitu jedla, ale o chvíľu chce už majiteľ zarábať ešte viac, a tak začne nakupovať lacnejsie suroviny, samozrejme aj menej kvalitné... a všetci vieme ako to skončí. Bar Coluzzi vyznáva jednoduchú filozofiu: ostať stále rovnaký. Bez priklášlovania. Nedá sa tu platiť kartou, miesta je málo a ľudia sem chodia. Kvôli káve. A je im jedno, či ju budú piť nastojáka, odnesú si ju so sebou v polystyrénovej šálke alebo sa nadrzáka vtisnú niekomu k už beztak malému stolčeku. Divná komunita.

Bar Coluzzi volajú inštitúciou. Inštitúciou na kávu a spoločenské debaty. Koniec koncov, tento podnik niekoľkokrát vyhral súťaže o najlepšiu kávu v meste, zúčastnil sa dokonca aj v celosvetovej súťaži o najlepšiu kávu na svete. Porota, samozrejme italiano, chodí po svete a skúša rôzne kaviarne. Alebo ak vymyslia novú instantnú kávu, prídu sa médiá opýtať do Bar Coluzzi, či to ohrozí alebo zmení pitie kávy v kaviarniach. Veď vravím, inštitúcia. Coluzzi popiera teórie o potrebe neustále rozširovať a zveľadovať biznis. Predávajú stále rovnakú a stále dobrú kávu. Presne ako v jednej austrálskej reklame. Chlapík príde do kaviarňového fastfoodu typu Starbucks a pýta si kávu. Servírka sa ho pýta akú kávu. On znova odpovie, že kávu. Ona na neho vychŕli túto spŕšku: chcete cappuccino, macchiatto, latte, flat white, long black, espresso, ristreto, picollo, frapucino, mocca, iced mocca, ice coffee alebo afrikato. Chlapík odvetí: ďakujem, dám si len kávu...

Do tejto malej kaviarne chodí skrátka každý. Portugalskí taxikári, chirurgovia z neďalekej nemocnice, hluční grécki maliari, bezdomovci, kravatkoví manažéri aj milionári. Pamatám si, ako som raz po šichte sedel vonku na stoličke a bavil som sa s nejakým hosťom. Taký slušný pán, okolo 60, v obleku. Debatovali sme o hroziacich požiaroch, o včerajšom zápase v boxe a o pekných ženách prechádzajúcich okolo. Po takej pol hodinke sa pán zdvihol a odišiel. Šiel som teda dnu pozdraviť kolegov. Nato sa ma šéf len tak ledabolo opýta či viem, s kým som sa práve rozprával. Vraj s najbohatším mužom v Sydney. Aj to sa stáva v Bar Coluzzi. Veď vravím, divná komunita...

Keď som spomínal tú zmesku národa, ktorá chodí do tejto kaviarne, nemôžem nespomenúť cyklistov. 4 krát do týždňa sa do Bar Coluzzii o šiestej ráno nahrnie zhruba 50 cyklistov, ktorí sú práve v polovici svojej obyčajne 60 až 80 kilometrovej trate. Nie, nie, žiadne Tour de France. Títo chlapíci majú okolo 50 rokov, robia právnikov alebo sedia v top managementoch veľkých firiem a každý utorok, štvrtok, sobotu, nedeľu a štátne sviatky sa spolu bicyklujú. Prídu, všetci naraz si obednajú kávu, a o 15 minúť po nich zostanú len porozhadzované stoličky, zbytky müsli tyčiniek a izotonických nápojov. Pamätám si, ako som ich prvý krát schytal na svojej šichte. Šéf usúdil, že už som dosť otrlý nato, aby som túto bandu zvládol, tak ma napísal na šichtu v sobotu ráno. Vonku ešte tma, nikde nikoho, zopár stálych zákazníkov popíjalo vonku kávu, taxikári sa vracali zo služby a zrazu to prišlo. Tour de Sydney. Boli všade, naobjednávali si kávu a ja som im ju roznášal. Šéf mi hovoril ich mená a ja som ich vonku vykrikoval. Zrejme im v žilách šlapal husto endorfín, lebo ma vôbec nepočúvali, prípadne reagovali na úplne cudzie mená. Šéf sa potom jedoval, že som dal kávu nesprávnemu človeku. Ale mohol som ja zato, že Peter zdvihol ruku, ked som zakričal John? Niekedy sa neozval nikto. Po čase som sa naučil ich mená a kávy naspamäť. Ale trvalo to dost dlho. Cyklisti v Bar Coluzzi sú asi takou tradíciou, ako samotné Coluzzi.

Toľko diel prvý, ďalšie príbehy čoskoro...

Viktor Klimo

Viktor Klimo

Bloger 
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  0x

freelance designerwww.klimo.netPostrehy, pripomienky a ostatné posielajte na: klimo[zavinac]blog.sme.skNa internete pod menom rockblock alebo protinoha Zoznam autorových rubrík:  DizajnVarenieKávaSydneyExtrémne športyZdravé nakupovanieSúkromnéNezaradenéMafia

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu