Sťahovačka alebo prehlasovanie energii

Takže presun na novú adresu sa uskutočnil vcelku v pohode, prišlo však na veci úradné, konkrétne prehlasovanie platcov energii zo starého majiteľa na nového.

Začalo sa to plynármi. Najprv som sa snažil pomocou stránky SPP zistiť, kedy robia ročné zúčtovanie plynu (to ešte kvoli starej adrese). Prvé miesto, kde som začal hľadať bol internet. Na stránke SPP som sa však nevedel dopátrať k žiadnej konkrétnej informácii. V menu je síce odkaz na zákaznícke centrá, avšak po kliknutí na Masový trh, za ktorý sa považujem mi stránky vyhodí chybné hlásenie. Tak som teda zavolal "Rodine" a opýtal sa ich, aké číslo ma Zákaznícka linka SPP.

"Rodina" vie takmer všetko a informáciu som zistil, boli to hneď tri čísla. Skúsil som na ne zavolať. Čakám na linke, v slúchadle mi znie vyzváňací tón, nikto však nedvíha. To isté na druhom aj treťom čísle. Toto skúšam priebežne počas dňa, stále nič. Hovor neprijme ani len automatizovaný systém, ktorý by mi aspoň zahlásil, že som v rade a začal uspávať nejakou hudbou. Skrátka ani obraz ani zvuk.

Napísal som teda email na ústredie SPP so sťažnosťou a jednoduchou otázkou: čo si oni predstavujú oni pod pojmom Zákaznícka linka. Na počudovanie sa mi na druhý deň dostalo odpovede priamo od vedúcej Zákazníckeho centra v Nitre s ospravedlnením: Vraj majú nedostatok personálu, pretože sú všetci na školení pre pripravované nové a lepšie Zákaznícke centrum, ktoré by malo v budúcnosti poskytnúť lepšie služby. Teda klasická odpoveď PR oddelenia.

Vykašlal som sa teda na zisťovanie toho, čo som pôvodne chcel, neobišla ma však iná povinnosť: nahlásenie zmeny platiteľa plynu. Po skúsenostiach popísaných v už spomínanom Tomášovom blogu sme sa tam vybrali obaja - aj terajší platiteľ aj nový, teda ja. Pani pri okienku nám stručne vymenovala všetko, čo je potrebné k zmene platiteľa: obaja platitelia, občianske preukazy a list vlastníctva alebo nájomná zmluva. Na otázku, prečo sa to nedá urobiť po telefóne ako napríklad v elektrárňach nám bolo povedané, že sú to ich vnútorné predpisy. Vnútorný predpis je fajn vec, nastoľuje poriadok, ale v tomto prípade buzeruje občana, ktorý si službu navyše platí. Navyše fakt, že človek nemá na výber pretože neexistuje konkurencia neberiem ako ospravedlnenie. Vnútorné predpisy môžu vyzerať rôzne. Narpíklad v nadnárodnej počítačovej firme majú operátori hotlinov limit, koľkomôže čakať zákazník na linke. Tuším je to minúta. SPP zrejme takýto limit nepozná, navyše má kopec iných vnútorných predpisov, ktoré nútia v mojom prípade predošlého majiteľa prísť z Čiech, kde trvale býva, na Slovensko a moju manželku vziať si dovolenku, aby sme mohli vôbec uskutočniť takýto úkon. Skúsili sme aj možnosť zmeniť len meno: rovnaký predpis, ku všetkému treba list vlastníctva.

Viem, že aj elektrárňach nie je tráva zelenšia, aj keď zaviedli systém, že podobné zmeny sa robia výlučne cez telefón, email alebo písomne. Ale ak to zvláda (alebo sa o to minimálne snaží) ZSE, prečo nie SPP? Rovnako viem, že samotní zamestnanci v podstate za nič nemožu, i keď aj to nie je celkom pravda: firma by mala venovať rovnako veľa času sťažnostiam a zlepšovacím návrhom, ako propagáci samotnej firmy. Nie je totiž lepšej reklamy, ako keď sa príde zákazník šťažovať a firma zvládne jeho sťažnosť tak, že nakoniec odíde spokojný. Toto neplatí len v gastronómii, kde som si to mal možnosť vyskúšať, ale aj v každom inom biznise.

Späť k prepisom. V SPP sme teda nepochodili, išli sme k "Rodine", teda do Slovenských telekomunikácii. Tam stačilo, že sme obaja prítomní a máme so sebou občianske preukazy. Chlapík hodnú chvíľu niečo vyplňoval v systéme, nato nám dal podpísať tlačivo a boli sme vybavení.

Odtiaľ sme sa presunuli do ZSE. Ľudia tam stáli v rade, ale rýchlo sa míňali. Každý zrejme chcel nahlásiť zmenu platcu, a tak sa hromadne otáčali na opätkoch, keď mi bolo povedané, že sa to dá len telefonicky, emailom alebo písomne. Na pobočke bol však k dispozicií telefón, z ktorého sa dalo bezplatne zatelefonovať na Zákaznícku linku a vybaviť si potrebné formality. Stála pri ňom pani a hrala sa so slúchadlom. Bolo jasné, že čaká na linke už hodnú chvíľu. Od pracovníčky som sa akurát dozvedel, že môžeme napísať email s našou žiadosťou, vraj sa nám ozvú. Idem to teda skúsiť, uvidím, či sa mi to podarí.

Záver:
beriem to tak, že na Slovensku sa takmer všetci ešte všetkému učíme. Ono tých 10 rokov po zmene systému nie je vôbec dlhá doba a zmeniť kompletne republiku neni sranda. Ani pre firmy, ani pre zamestnancov a žial niekedy ani pre mňa ako zákazníka.