Začnem hromadnou dopravou. Minulý týždeň na najfrekventovanejšej zastávke MHD v Nitre pri Mlynoch ktosi odtrhol tabuľu s cestovným poriadkom. Najprv bola opretá len o stojan, potom sa presunula na neďalekú lavičku až nakoniec v sobotu zmizla.
Na takúto banálnu vec existuje hneď niekoľko pohľadov. Prvý je ten, že v celom meste sa menili zastávky a pribudlo tiež hojne city-lightov (tie presvietené stojany na plagáty). Fajn, mesto zarobilo, ale kurnik, akosi nevidim, že by sa tie peniaze vracali späť do obehu... napríklad vo forme opravy tabule s cestovnym poriadkom. Tento prístup je zrejmý v ďalších oblastiach. Iste, mesto v poslednom čase nakúpilo zopár moderných autobusov, ale raz darmo, keď ich vedú hulváti, tak sme zasa tam kde sme boli. S vulgárnymi šoférmi mám už svoje skúsenosti, aj keď sa mi zatiaľ nestalo to, čo známemu, kde si šofér veselo vo svojej búdke zapálil cigaretku...
Dobre, keď si odmyslím dopravu a problémy s ňou spojené, tá tabuľa neodpadla len tak sama od seba (i keď jasné, hrdza sa dokáže niekedy zažrať). Tipujem, že si nejakí napití študenti cestou z krčmy na blízky intrák dokazovali, kto má väčšie gule. Problém však je, že si nasrali na vlastné, pretože zničili niečo, čo oni sami budú možno už nasledujúci deň potrebovať. Škôl a univerzít je v tomto mesto požehnane, takže o podobné "diela", vytvorené po nociach nie je núdza. Koniec-koncov, už aj na spomínaných zastávkach začali meniť sklo za odolnejší plast. Špinenie vlastného životného priestoru je pomerne hojne rozšírená kratochvíľa. Naposledy, keď predo mnou zasran zahodil obal z čerstvo rozbaleného nanuku a ja som ho patrične napomenul, dostalo sa mi odpovede, že som fašista a mám zavrieť hubu...
Ďalšia nefungujúca služba, opäť spojená s dopravou. Stáva sa mi, že prídem z práce z Bratislavy neskoro domov. V tom čase je s MHD už problém, tak som nútený vziať si taxík. Mám číslo, zavolám, vybavené. No, nie celkom. Aj takýto jednoduchý úkon sa môže v Nitre ľahko zmeniť na nočné školenie dispečéra, ako má obsluhovať vysielačku, telefón a hlavne mozog. Po zatelefonovaní na dispečing taxislužby sa mi ozve chlap hrubým hlasom Prosím. Pýtam si taxík na Chrenovú. Odvrkne, že nemá nič voľné a práskne telefónom. Nitra je však malé mesto a mám overené, že aj keď sú vyťažené všetky vozy, do 10 minút určite môže niektoré prísť. Zavolal som teda ešte raz a povedal som dispečérovi, že nech mi pošle taxík, že určite počkám. Ozvalo sa neurčité oukej... Čakám 10 minút, 20 minút, to ešte bola vonku treskúca zima, taxíka nikde. Volám opäť na dispečing, no tentoraz mi to zdvihol iný človek. Pýtam sa ho, či poslali taxík. On sa ma na oplátku pýta, kedy som ho objednával. Odpovedám mu, že pred 25 minútami. On vraj, áno, taxík tam išiel, ale pre istotu si to ešte kontroluje s dispečérom. Toho počujem vravieť, že nemal nič voľné a nikoho neposlal, aj napriek tomu, že som mu vyslovene povedal, že počkám. Chlapík sa mi ospravedlnil a povedal, že hneď vyráža. Takýto scenár sa mi stal už viackrát a jednoducho mi to pripadá, že v Nitre skrátka nikto nepotrebuje zarobiť a zákazníka treba odplašiť ako škodnú. Je kurnik problém obvolať vysielačkou všetkých až! 5 áut a zistiť, kto bude a kedy voľný? A vzápätí to oznámiť čakajúcemu zákazníkovi? Nechcem vyzdvihovať Bratislavu, ale tento istý scenár v hlavnom meste by vyzeral nasledovne: zavolám, ak som už volal viac krát, tak ma rovno osloví menom, lebo už ma má v systéme, oznámim dispečérke kam chcem íst, ona ma poprosí, aby som chvíľu počkal, zistí situáciu a obratom mi oznámi, auto akej farby prípadne ŠPZ príde a kedy. A tak sa aj stane. Neviem, ale vážne nevidím problém v takomto type podnikania, najmä ak ide o malé mesto a malú taxislužbu.
Keď som spomenul, že nitriansky podnikatelia nepotrebujú new business, tak sa pozrime na internetové pripojenie. Ešte pred pol rokom som sa zaujímal o pripojeni cez mikrovlnku. Napísal som do firmy Nitranet, že mám záujem o pripojenie aj lokalitu, kde sa nachádzam. Už vtedy som mal zistené, že v oblasti, v ktorej bývam bol dostupný signál a vysielač bol na dohľad. Z firmy sa mi nikto dodnes den neozval. O pol roka nato do tej istej firmy napísal môj švagor, scenár navlas ten istý ako v mojom prípade. Keď mi potom do schránky prídu reklamné noviny, kde má uvedená firma svoj inzerát, že ponúka pripojenie do internetu, tak mi to príde až smutno-smiešne... Problémy týkajúce sa internetového pripojenia sa netýkajú však len Nitranetu, počul som aj o čudných príhodách s Wimaxom.
Niektorí mi iste vytknú, že som zabudol spomenúť každodennú neprejazdnosť mesta a celkovo zlú dopravnú situáciu, ale hlavne, že jedna z najväčších križovatiek v meste má novú signalizáciu... Som tiež zvedavý, čo bude s mostom cez rieku Nitru. Čo som počul, tak je v katastrofálnom stave, na ktorý bola dokonca vymyslená aj stupnica. 4 je už dosť zlé, ale stále opraviteľné, 5 je už neopraviteľné. Most je už tuším v päťke. To bude sranda, keď ho budú musieť zbúrať a postaviť nový. Každý, kto stáva na tom moste v zápche, si to určite vie predstaviť.
So stavbami súvisí aj hromadná výstavba obchodných centier a Lidlov, ktorá už prebieha. Rozprával som sa minule s jedným developerom, o živote, stavaní a keď prišlo na mesto, v ktorom žijem a platím dane, tak sa chlapík zarazil a vraví: "Nitra??? ...to jakú exotiku tam máte? Že ženská nadrbaná jak táčky za bieleho dňa na zasadnutí mestskej rady? A hlasuje?" ... ak má byť toto výsledok nedávnych volebných naťahovačiek SMK a zvyšku politického spektra so súhrnným názvom ANTI-SMK, tak bez komentára...
Nemôžem si pomôcť, ale podobné "nitramestské" príhody a poviedky zažívam na dennom poriadku a je mi z nich smutno. Tajne síce dúfam, že peniaze, ktoré mesto zarába udelovaním stavebných povolení a prenájmom reklamných plôch po celom meste niekde tajne sporí na všetky tie opravy, ktoré mesto potrebuje a bude potrebovať. Ide však v prvom rade o ľudí a o ich prístup. Tu si občas pripadám ako na Marse, a to sme prosím len nejakých 80 kilometrov od hlavného mesta, v meste, kde je dostatok mladých ľudí potrebných nato, aby sa veci konečne začali hýbať vpred. Namiesto toho máme rozbité a orgcané zastávky.
Život v Nitre a problémy s tým spojené
Vzdy som sa snažil byť optimista, najmä vo vzťahu k domovine, ale ak človek časom neotupie, tak musí neustále vidieť hneď niekoľko neduhov, ktoré v meste pod Zoborom vládnu.