Kde je tráva zelenšia alebo o pesimizme...

Nedávno som sa vybral do Prahy na jedno školenie. Niežeby som tam ešte nebol, strávil som v tomto meste veľmi príjemné časy, keď tam svojho času študovala moja ženuška. Čiže nič nové. Neviem si však pomôcť, po prechode hranice človek už len z letmého pohľadu z auta vidí rozdiely. Má pocit, akoby tam toho bolo viac a farebnejšieho.

Potom to školenie. Keď som tam tak sedel a počúval prednášku o jednom elektronickom monitorovacom prístroji, uvedomil som si zrazu, úplne proti svojim zásadám jednu vec: že práve v tejto chvíli Čech učí Slováka novým technológiám. Pamätáte si na to prirovnanie o konkurze na pracovné miesto, na ktoré sa prihlási naraz Čech a Slovák? Čech možno nespĺňa ani polovicu požiadaviek, ale predsa tam ide a Slovák ich spĺňa hravo všetky a... nepôjde tam, lebo si neverí.

Teraz sa isto znesie vlna kritiky na moju hlavu, ale nechápte ma zle. Netvrdím, že Slováci nie sú šikovní, alebo že Česy sú na tom lepšie. Každý máme niečo, my šikovnosť, oni "vyřídilku". Nech sa však akokoľvek bijeme do pŕs, je to raz tak. Vidím to aj v mojom podnikaní, Slovensko je ešte v mnohom pole neorané a mnohé technológie sa tu len rozvíjajú, nehovoriac o tom, že ešte aj internet je u nás v štádiu rozpuku, na ktorý sa čaká. Iste, pre mňa ako podnikateľa je to určite výhoda, že trh ešte nepozná niektoré služby a tovary, ktoré mu ja môžem ponúknuť a mám teda priestor rásť. Na druhej strane, tento trh je bohužial malým ihriskom a vačšina naozaj dobrých nápadov je u nás ešte aj po rozdelení republík riadená odkiaľ? Z Čiech. Mnoho podnikov nadnárodných rozmerov tiež ide cestou zlučovania vedenia v našom regióne, a tak má takáto firma centrálu pre Čechy, Slovensko a povedzme Polsko napríklad v Prahe.

Minule som stretol s jedným majiteľom súkromnej bezpečnostnej služby. Vravel mi, že majú vyvinutý vlastný monitorovací systém, robia to pre nich nejakí študenti z Technickej univerzity, mladí a veľmi šikovní. Vravel mi však, že keď niektorí z týchto študentov dostali ponuku robiť v Singapúre na výhodnom poste, jednoducho odmietli. Neviem posúdiť, či zo strachu alebo z chýbajúceho sebavedomia. Možno z kombinácie oboch. A opäť sme pri tom porovnaní Čechov a Slovákov, ktorí sa hlásia na rovnaký flek.

Možno je ale problém v samotnej spoločnosti, že nepodporuje úspech. Práve naopak: nekonečnou závisťou ho priam zatracuje. Stačí chodiť po svete a rozprávať sa s ľuďmi. Skúste na otázku "Ako sa ti darí" odpovedať "Ďakujem, výborne". Osobne s tým nemám problém a aj to robím, ak sa mi v danom momente darí. Ale mali by ste vidieť tie zarazené tváre po takejto odpovedi. To potom človeka prejde chuť chváliť sa. A máme tu všeobecné znechutenie a negatívnu náladu.

Čo dodať. Občas som z toho smutný a občas ma to vytáča. Ale niečo sa predsalen dá spraviť. Systematicky som začal vytláčať zo svojho okolia ľudí, ktorí zbytočne šíria pesimizmus a kazia mi náladu. A môžem potom s kľudom odpovedať "Ďakujem, mám sa výborne". Prajem pekný víkend.