Skapal mi motor na križovatke, čo bolo potom

V zrkadle som zazrel modré Polo, bratislavská ešpézetka, žena za volantom. Keď videla, že mi to skapalo, začala teatrálne rozhadzovať rukami a ochkať. Neviem prečo, ale tiež som teatrálne rozhodil rukami a venoval jej srdečný úsmev. Veď čo, stane sa. Popri tom som sa samozrejme snažil naštartovať a zbytočne nezdržovať.

Pozrel som znovu do spätného, jej reakcia ma prekvapila. Tiež sa na mňa usmiala, týmto gestom sme sa mlčky dohodli, že veď áno stane sa. Doteraz som si myslel, že úsmevom niekoho na ceste odzbrojím len ťažko, ako vidím, dá sa to. Možno maličkosť, ale v tej chvíli ma potešilo, že prvé privítanie po dovolenke v meste nebolo sprevádzané nejakým nervákom. Pani v modrom Pole týmto pozdravujem a želám jej pekný víkend. Bodaj by takých ľudí bolo na cestách viac.