Ako sa z človeka stane vášnivý kávičkár...

Kávu som začal robiť ešte na Slovensku, bolo to pred ôsmymi rokmi a o káve sa tu vedelo ešte pramálo. Oveľa neskôr som sa opäť ocitol za barom, tentoraz v Sydney a nestačil som sa čudovať, prečo tí ľudia robia také caviky okolo obyčajnej kávy. Veľakrát som zažil, že zákazník stál baristovi za chrbtom a na milimeter presne ho inštruoval, kolko kávy má mať natečenej v pohári a kolko mlieka sa má doliať. Iný pomer by po úst nedal. Povedal som si, blázon... V tom čase som ešte zvykol piť horúcu čokoládu, maximálne mochu (polovica kávy a polovica kakaa). Ako som tak nasával všetky tie vône zmiešané s niekedy ješitnými požiadavkami zákazníkov, ani som si nestačil všimnúť, kedy som prešiel na latte a picollo latte. A keď sa teraz pozriem na kávu ktorú práve popíjam, zisťujem, že je to tradičné espresso. Takže takto sa z človeka stane kávičkár-notorik.

Chodil k nám do Bar Coluzzi napríklad jeden vysoký Francúz, vždy si dal ristretto nastojáka, bez cukru, bez čohokoľvek. Chodieval skoro ráno, aj počas dňa aj večer. Raz nám povedal, že naša káva chutí najlepšie večer, keď je kafemašina dobre zabehnutá. Ráno, keď ešte nie je nasiaknutá všetkými tými esenciami kávy, vraj chutí kovovo. Overil som si toto zistenie už veľakrát... Najlepšie to je cítiť, keď v podniku práve sódou alebo iným čistiacim prostriedkom vyčistili kafemašinu... neraz sa mi stalo, že káva bola slaná. Ak sa ti toto stane, môžeš si byť istý, že minulý večer čistili kávovar.

Čo sa ti ešte môže stať v kaviarni? Môžeš dostať brečku. Ako sa to stane? Napríklad, keď personál pančuje kávu. Nič ľahšie ako to. Stačí si objednať dve kávičky, čašník však naplní do kafemašiny len jednu dávku kávy. Samozreme, že ti zaúčtuje kávy dve, i keď reálne vydal len jednu... Espresso sa pančovať v podstate nedá. Ak je zlé, potom je buď káva zlá alebo zle pomletá, alebo je zle nastavená kavemašina. Káva, ako napríklad viedenská, sa dá ľahko ošáliť, keďže do nej ide šlahačka, často sa ešte aj posype kakaom, príliš veľa chutí na odlákanie pozornosti.

Keď som rozmýšlal, aký kávovar si kúpim domov, nevedel som sa rozhodnúť. Chcel som mašinu rovnakú, ako majú v kaviarniach. Ale k tomu treba aj poriadny mlynček. Navyše, ak si na takomto stroji doma človek spraví 2-3 kávy denne, tak sa ten stroj nemá šancu zahriať, ani presiaknuť všetkými tými dobrými arómami. Ďalší dôvod proti: atmosféra. Do kaviarne sa chodí aj kvôli atmosfére... tú človek doma nevyčaruje, leda že by býval priamo v kaviarni (celkom príjemna predstava, priznám sa úplne úchylne...). Takže som skončil tak, že som si nakoniec kúpil moka stroj, inak povedané koťogó. Tento stroj sa absolútne hodí do domácej atmosféry kávičkovania a navyše časom naberá na lepšej chuti. Takže prvá vec, ktorú si ráno dám, je moka, na obed idem do mesta, tam si dám svoju dennú dávku espressa, nuž a okolo štvrtej poobede si ešte raz dám moku a som výsostne spokojný.

ANKETA
Napíš mi, ako sa z teba stal vášnivý kávičkár a aké špeciálne nároky máš na svoju kávu. Píšte na victor(zavináč)klimo(bodka)net . Najzváštnejšie uverejním v nasledujúcom článku o káve. Tesím sa na vaše maily.