Studňa

Ešte neviem.

Krátke vlny?

Veľký priestor.

Nedočiahnem.

Nezalepím svoje fraktúry.

Až na samom dne.

Zrkadlia sa.

Tisíce tvárí v jednej.

A ja? Kde som?

Tam na kraji?

Uprostred?

Zlomená...

Utopená...

Vo vlastnej túžbe.

Bludné kruhy bez konca.

Znova a znova.

Už nehádžte kamene.

Už môže len pršať.

Až po okraj.

Až kopcom.

Až sa vyleje všetko.

I ja.

A tých pár mincí pre šťastie?

Páčia sa mi.

Vo vrecku budú spomínať na rany.

S úsmevom.