M-GUM vs. BK-PROJECT
Spoločnosť M-GUM a.s. vstúpila do likvidácie 1. januára tohto roku. Stála tak pred otázkou, ako speňažiť všetok svoj majetok, ku ktorému patrilo i 14 bytových jednotiek v spomínanej bytovke na Kolonke. Na kúpu týchto priestorov sa podujala bratislavská firma BK-PROJECT s.r.o. Nakoľko však trom prvonájomcom zo zákona vyplývalo právo na odkúpenie bytu za cenu stanovenú výpočtovým listom ceny bytu (konkrétne išlo o sumu cca 10 000 Sk), do vlastníctva nového majiteľa sa dostalo 11 bytov. Ich nájomcovia teda nárok na odkúpenie nemali a dalo by sa povedať, že sa rozhodlo „o nich, bez nich".
Avšak je potrebné pozrieť sa na to aj z druhej strany. Vo väčšine prípadov išlo o chronických neplatičov, o čom svedčia ich spoločné dlhy približne vo výške 20 000 €(cca 600 000 Sk). BK-PROJECT tak nakúpil byty za ich účtovnú hodnotu s navýšením o spomínaný dlh (priemerná predajná cena jedného dvojizbového bytu bola 3320 € = 100 tis. Sk, pozn. red.).
Podľa slov Jozefa Vozára, likvidátora firmy M-GUM, v čase predaja boli tieto byty obývané ľuďmi, avšak nelegálne: „Platnosť nájomných zmlúv bola už niekoľko mesiacov ukončená uplynutím dohodnutej doby nájmu, či skončením výpovednej lehoty. To znamená, že byty užívajú načierno a bez akéhokoľvek právneho titulu."
Javiť záujem o to, aké zámery má nový majiteľ s nehnuteľnosťou, už spoločnosť M-GUM nemala dôvod. „Prekvapuje nás ale, že sa do dnešného dňa neskontaktovala s obyvateľmi bytov, ktoré kúpili, nakoľko kontakty na týchto ľudí od M-GUMu dostali," pokračuje Jozef Vozár.
INVESTIČNÉ ZÁMERY SI NECHÁVAJÚ PRE SEBA
BK-PROJECT, spoločnosť s ručením obmedzeným, sídliaca v Bratislave, vznikla vo februári tohto roku. 31. augusta odkúpila už spomínaných 11 bytových jednotiek, ktoré „na papieri" nemali mať už žiadnych obyvateľov. Aj keď realita je o niečo iná, táto firma sa zrejme drží faktov. Môžeme sa len domnievať, že práve to je dôvodom jej nezáujmu o bývalých nájomníkov. Zatiaľ čo oni zúfalo čakajú, či sa im predsa len nepodarí uzavrieť nájomné zmluvy s novými majiteľmi, tí odmietajú komunikovať. A to nielen s „nájomníkmi" a médiami, ale aj s Mestským bytovým podnikom. „Komunikujeme na báze mandátnej zmluvy pre Spoločenstvo, vystavili sme znovu predpis úhrad za byty, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti BK-PROJECT, ktorej evidujeme platby," vysvetľuje komplikovanú situáciu Vladimír Motúz, riaditeľ Mestského bytového podniku. „Nebolo zaplatené za august a september tohto roku, teda za celé trvanie vlastníckeho vzťahu." Prečo zvolili takýto postoj k vzniknutej situácii, sa nám zistiť nepodarilo. Rovnako ako ani ich investičné zámery.
KAM SA PODEJEME?
Túto otázku si kladú obyvatelia odpredaných bytov. Či už sú tam načierno, alebo nie, odpoveď na ňu nepoznajú. Obávajú sa, že ak by sa predsa len nejaký byt našiel, nemohli by si ho dovoliť. „Je to s nami zlé, ide zima a my, aby sme boli vonku, tu sú školopovinné deti, starší ľudia, sme chorí...Kde my máme zobrať peniaze na ďalší byt?" - pýta sa M. Baláž, jeden z bývalých nájomníkov. A opisuje nám svoju situáciu aj ďalej: „Každý mesiac dostanem 120 € (3600 Sk), musím sa najesť, obliecť, zaplatiť nájom..."
Nájom, ktorý v minulosti platili spoločnosti M-GUM, bol stanovený na 66 €(2000 Sk). Určite si mnohí pri tejto sume povzdychnú s prianím „tiež takého šťastia". Niektorí si nevážia to, čo majú, kým o to neprídu. Tak už to so spravodlivosťou na tomto svete chodí. Dlhy hovoria proti nim, ich snaha o platenie nájmu v týchto mesiacoch už súčasných majiteľov nezaujíma. Aj rodina Balážovcov je jednou z rodín, ktoré zvykli chodievať na Mestský bytový podnik s určitou sumou peňazí. Tu sa totiž, na základe mandátnej zmluvy medzi bytovým podnikom a M-GUMom, evidovali platby nájomníkov. „Dnes táto spolupráca nie je dohodnutá žiadnou zmluvou a teda ju ani nevykonávame," vysvetľuje riaditeľ Mestského bytového podniku. A bohužiaľ, nevedia ani nijakým spôsobom nasmerovať ich kroky, keďže je i pre nich samotných komplikované dohodnúť sa so spoločnosťou BK-PROJECT.
Hovorí sa, že topiaci sa aj slamky chytá. V tejto kauze by tou pomyselnou slamkou mohla byť radnica. Práve od nej sa dožadujú „ublížení" nápravy a očakávajú, že sa k vzniknutému problému nejakým spôsobom postaví. „Potrebujem žiť, potrebujem niečo obliecť, no nemám. Nie, že nás vyhodia na ulicu a starajte sa... Kam sa podejeme?" - visí vo vzduchu rečnícka otázka jedného z nájomníkov. Na také sa vraj neodpovedá. Tam, na Kolonke na odpoveď však všetci čakajú... Pán Baláž pokračuje: „Ja sa potom nasťahujem pred Mestský výbor, rozložím si stan a hotovo!"
Čo sa príčin týka, mestský úrad nemohol vstúpiť do týchto majetkových úkonov. Následky kúpno-predajného vzťahu medzi súkromnými spoločnosťami si však s najväčšou pravdepodobnosťou ponesie i mesto. Prinajmenšom z morálneho hľadiska, nakoľko jednou z jeho povinností je postarať sa o svojich občanov. Situácia naozaj speje k tomu, že sa na ulici ocitne hneď niekoľko občanov z 11 bytov a voči tomu by ani predstavitelia nášho mesta nemali zostať ľahostajní. Spýtali sme sa preto pracovníčky oddelenia bytovej politiky Janky Filovej, aký postup odporúča radnica ľuďom, ktorí zostanú v hmotnej núdzi. „Nech sa páči, môžu prísť na Mestský úrad a podať si žiadosť o pridelenie bytu. Musím ale upozorniť na to, že v priebehu posledných desiatich rokov sa postavili len byty, postavené zo Štátneho fondu rozvoja bývania, kde musia spĺňať aj podmienku príjmu. Môžem povedať príklad, že taká 4-členná rodina by mala mať ten spodný príjem okolo 720 € a nesmie to presiahnuť okolo 1400 €."
Takýchto nájomných bytov je približne 300 a momentálne žiaden z nich nie je k dispozícii. V otázke bývania im však magistrát mesta viac pomôcť nemôže. Aj keď sa „nájomníci" mylne domnievajú, že je radnica povinná zabezpečiť im náhradné bývanie. Bolo by tomu tak len v prípade, ak by išlo o mestské byty. Ako je už vyššie spomenuté, byty boli a aj sú vo vlastníctve súkromníka. Občiansky zákonník sa však obísť nedá a aj v tejto súvislosti sú stanovené určité podmienky a povinnosti.
Predpokladajme, že nájomné zmluvy skončili uplynutím doby určitej alebo vypovedaním nájmu bytu prenajímateľom, ako to stanovuje Občiansky zákonník § 711 ods. 1 písm.d) - ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. V takom prípade by nájomca podľa § 712a ods.2 mal nárok len na náhradné ubytovanie.
Ďalšou alternatívou je ukončenie nájomnej zmluvy na základe uplynutia doby určitej. Vtedy platí, že nájomca nemá právo na bytovú náhradu, aj keď osobitný zákon môže ustanoviť, kedy na ňu nájomca aj v týchto prípadoch právo má (podľa § 712a ods.8).
K všetkým dostupným dokladom a zmluvám majú prístup len zainteresovaní, a len oni v tomto momente tušia, ako to všetko v skutočnosti je. Preto nám nezostáva iné, ako len konštatovať, že v prípade pochybností o spravodlivosti a právoplatnosti právnych úkonov, sa takíto občania môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci alebo na Verejného ochrancu práv. Toľko dobre mienená rada o možnostiach pre KAŽDÉHO občana, čím netvrdíme, že niečo nie je v súlade so zákonom. Dostupné fakty tejto kauzy sme prezatiaľ vyčerpali, priestor pre domnienky a naše názory z rôznych uhlov pohľadu sme však vonkoncom nenaplnili...
KEBY BOLO KEBY...
Tieto konštatovania sa vznášajú nad neistou pôdou, v rovine „keby bolo keby". Chcú či nechcú, priznajú si to, či nie...pohybujú sa v nej aj samotní aktéri tejto kauzy. Noví majitelia by si možno radi povedali, že by mali o „starosť" menej, keby tam nájomcovia už dávno neboli... Tí majú konštatovanie paradoxne najjednoduchšie. Zamotanejšie pocity sa prejavujú nielen na strane neplatičov, ktorí prišli o strechu nad hlavou, ale aj na strane bývalých majiteľov. Tým sa zdá byť pretriasanie ciest osudu ľudí, ktorí tam už dávno byť nemali, neobjektívne a ich ústretové kroky voči nim nedocenené...
Niekde v pozadí stojí príbeh toho, ako sa poniektorí do spomínaných bytov dostali. Štyri rodiny deložované mestom do tzv. náhradných bytov, na ktoré však nemali nárok ani tí, ktorých tam ubytovali a už vonkoncom nie tí, ktorí to zorganizovali. Mreže boli najmenším problémom, zberné suroviny zas ich najlepším úložiskom. Ktovie, čo by bolo, keby sa vtedajší majitelia vzopreli a nezrealizovali s „nasťahovalcami" nájomné zmluvy... Možno len chceli, aby bol aj vlk celý, aj ovca sýta, hoci len na chvíľku. A aj tá chvíľka by sa predĺžila, keby si nájomcovia toto gesto vážili a poctivo platili. Nemuseli by dnes stáť pred existenčnou dilemou. Aj keď tu už vyvstáva ďalšia otázka, či by im to pomohlo... Možno len, keby sa to náhradné ubytovanie „spravodlivo neobišlo" (alebo len „neobišlo"?) a aj napriek predaju nehnuteľnosti, by mali zaručené „dočasné útočisko". Len potom by zas mohol vzniknúť rovnaký kolobeh.. Ešteže všetci toto čarovné slovíčko „keby" poznáme... Môžeme sa s ním skryť do rozprávky. Noví majitelia v nej nemusia komunikovať, tí bývalí môžu spustiť kritiku na tých, čo o nich píšu a nezodpovední ex-obyvatelia predaných bytov tu môžu ospravedlniť svoje chyby a neniesť si za ne zodpovednosť....
A ČO TERAZ???
Z fikcie sa vráťme opäť do reality, v ktorej však zostali mnohé otázky nezodpovedané. Aké zámery má BK PROJECT s touto nehnuteľnosťou, netušíme... To, kam sa podejú jej bývalí obyvatelia, zas netušia ani oni samotní. Ak na ulicu, vyplynú z toho relevantné dôsledky. Deti bude potrebné umiestniť do detských domovov, v prípade, že o ne postarané nebude. Teraz už sú na ťahu len a len oni, chce to aktivitu a snahu o zabezpečenie si živobytia. Existujú azylové domy, slobodárne, nájomné mestské byty či rôzne iné dobrovoľné organizácie. Niekedy zabúdame na tie najdôležitejšie slová...ĎAKUJEM a PROSÍM. A niekedy je väčšou odvahou požiadať niekoho o pomoc, ako vyrieknuť tie najodvážnejšie slová...
Autor: - werk -
Zdroj: Púchovské noviny, číslo 41/2009
