A práve nimi sme sa začali zaoberať pri zmienke o prvom mliečnom automate umiestnenom v Bánovciach nad Bebravou. Zaujímalo nás, či sa s myšlienkou zaviesť niečo podobné pohrávajú aj poľnohospodári Púchovskej doliny. Pri rozhovore s farmárom a konateľom spoločnosti Agrotip, Tiborom Prekopom a predsedom PD Mestečko, Ladislavom Chupáčom sme sa však dostali k omnoho závažnejším problémom slovenského poľnohospodárstva. Povedané poeticky, mliečne automaty sú tak len malou kvapkou v tomto obrovskom mori.
Každý dobrý obchodník musí vedieť hospodáriť. Nielen že sa snaží vyhovieť spotrebiteľovi a plní požiadavky dopytu, malo by sa mu to aj v istej miere vrátiť späť. Zisk je teda ukazovateľom jeho úspešnosti... Ak zostáva tak povediac na „nule“, zdvíha sa voči nemu varovný prst a skôr či neskôr môže očakávať vytlačenie konkurentom z trhu. Dalo by sa povedať, že horšie to už ani byť nemôže. V poľnohospodárstve a konkrétne pri predaji mlieka to ale predsa horšie je. Prvovýroba by si nulovú hodnotu doslova priala. Za všetko hovoria i slová farmára Tibora Prekopa: „Výrobné náklady na liter mlieka sú zhruba 0,40€. Momentálne ho predávame po 0,19€. Takže je to príšerný prepad. Doslova a do písmena čakáme na zázrak. Zázraky sa ale nedejú.“ V rovnakom pohľade na vec ho dopĺňa aj predseda PD Mestečko Ladislav Chupáč: „Na litri mlieka máme tri koruny stratu. Denne vyrábame okolo 8000 litrov, to znamená 24 000 Sk je to denne strata.“ Aj keď sa poľnohospodári snažia zo všetkých síl, niekedy je potrebné dať o sebe vedieť aj inými spôsobmi. „Symbolicky sme vylievali mlieko pred mliekárňou v Bratislave, ktorá má jednu z najhorších obchodných politík voči výrobcom mlieka. V Bruseli blokovali mesto traktory a taktiež vylievali mlieko. Tam tie protesty boli oveľa výraznejšie“, opisuje napätú situáciu Tibor Prekop. „Európska komisia alebo iný príslušný orgán sa už touto zlou situáciou, ktorá je v úplne celej Európe, zaoberala. Zatiaľ však jediné riešenie, čo navrhli je, že povolia štátnu pomoc“, pokračuje T.Prekop.
Pod štátnou pomocou sa myslí vyčlenenie určitej finančnej čiastky zo štátneho rozpočtu pre potreby poľnohospodárstva. Otázne je, či sa to slovenskej vláde v čase krízy podarí. Aj keď podobná situácia je v mnohých európskych štátoch, karty nie sú rozdané rovnako pre všetkých. Aj v tomto smere T. Prekop poukázal na diskrimináciu medzi jednotlivými štátmi Únie: „Štátna pomoc pre každého farmára by mala byť vo výške 15 000 €. Zdôrazňujem farmára! To znamená, že ja ako farmár, ktorý má 250 kráv, dostanem 15 000€ rovnako ako nemecký alebo belgický farmár, ktorý má 10-15 kráv.“ Niektoré štáty sú na tom jednoducho lepšie ako tie druhé. Naša štatistika je na zaplakanie. Čo sa týka výšky cien mlieka sme tretí najhorší. „Predbehli“ nás len Litva a Lotyšsko. Len pre porovnanie, také Fínsko má výkupnú cenu mlieka 0,50€. T.Prekop nám úprimne povedal svoj názor na to, v čom podľa neho tkvie recept na udržanie si stability cien v týchto krajinách: „Nemci, Rakúšania či Fíni sú podstatne väčší lokál-patrioti a kupujú zásadne len svoje mlieko a mliečne výrobky.“ A práve tu je slabá stránka nás, Slovákov. Naša hrdosť či patriotizmus pravdepodobne odišli s prvým zlacneným dovážaným ovocím. Veď už aj broskyne či marhule, ktoré si dokážeme sami vypestovať si radšej kúpime v obchodnom reťazci, ktorý sa už z diaľky svojim bilboardom chváli, že je najlacnejší. A inak tomu nie je ani v prípade mlieka...plnotučné, nízkotučné, polotučné...Nech sa páči, kúpte zdravo i lacno. Veď kto by vtedy myslel na slovenských poľnohospodárov, však? Napriek tomu by sme si mali uvedomiť, že ak nám nepomôže štát, stále máme veľkú moc v rukách my sami. Chce to len zmenu myslenia, ale to je na nás asi priveľa... „Myslím si, že je na škodu, keď vidíme v akom stave je poľnohospodárstvo a zvlášť mlieko...že veľa poľnohospodárskych podnikov pristupuje k znižovaniu stavu dojníc, alebo odpredáva, či predáva ich napríklad do Ruska. Ale pýtam sa, keď to rozpredáme, budeme potom všetko dovážať??? Bude tu viac nezamestnaných? Má to nejaký zmysel, logiku???“, polemizuje aj predseda poľnohospodárskeho družstva v Mestečku, Ladislav Chupáč. Zároveň si aj sám odpovedá na otázku: „ Skôr treba dumať, rozmýšľať a hľadať riešenie ako sa z toho dostať.“
Dumali i v Bánovciach nad Bebravou a vydumali automat na mlieko. Niekto si možno povie - nič prevratné. Veď čerstvé mlieko sa predáva za adekvátnu cenu i priamo na družstvách. Kto má záujem, cestu si nájde... Kravské, kozie či ovčie mlieko a samozrejme i ostatné mliečne výrobky ako sú syr, bryndza či tvaroh si máte možnosť zakúpiť na družstve v Mestečko či Dohňanoch, od rána do večera i od večera do rána. Čerstvého mliečka vám načapujú i v Dolných Kočkovciach, Beluši či vo Visolajoch. Stačí sa informovať priamo v dedine. Záujem o takúto formu mlieka je veľmi priaznivý. Raz darmo, naše staré mamy a dedovia vedeli, čo je dobré. A hoci sa teraz ženieme za 0% tuku, a paradoxne, väčším podielom vody v mlieku, to „pravé mlieko“ určite neublíži nikomu. Práve naopak, stačí si len pre porovnanie pozrieť dvojdňovú „zakysanku“ z plnohodnotného mlieka a „zhnité niečo“ z toho „druhého“...
Na dedine to už dávno pochopili, problém je však v mestách, ktoré sú preplnené rôznymi supermarketmi ponúkajúcimi rôzne akcie či zľavy. Veľkým benefitom mliečneho automatu teda zostáva jeho umiestnenie v meste a s tým spojená i propagácia čerstvého mlieka na jednej strane a slovenského výrobku na strane druhej. Takže nápad je to veľmi dobrý. Jeho realizácia však už zložitejšia. „Je tam cena 1 200 000Sk. To je cena neprijateľná a nenavrátiteľná“ , konštatuje T.Prekop. Možno ak by sa ponúkol nejaký sponzor, či ak by sa našla nejaká dotácia zo štátu, všetko by išlo ľahšie...Ale to už sme opäť v obľúbenej rozprávke „Keby bolo keby...“, či „Kde bolo tam bolo...“
-werk-
