Každé ráno to bolo to isté. Tatko odchádzal do roboty a on s babkou ho išli odprevádzať. Každé ráno vstal skôr ako musel, len aby mohol zapriať veľa zdaru v práci otcovi. Každé ráno ho babka zobrala za ruku a vytiahla z postele vraj musíš vstávať zmešká do roboty vieš ako je jeho práca pre nás dôležitá ... Nechcel. Musel.
Nechcelo sa mu vstávať ale nemal dosť odvahy odporovať. Obliekol si rifle, boli mu síce trošku krátke ale čo už nové si nemohli dovoliť, aspoň to mu tvrdili. Na nohy si natiahol ponožky, ktoré mu babka pripravila, navliekol si pletený sveter z minulých vianoc, čo dostal ako každý rok . Napokon si obliekol starú otcovu bundu. Mal ju najradšej. V kuchyni ho čakali raňajky , otec čítal noviny ako každé ráno. Vypil čaj , zjedol dvojdňovú vianočku. Rýchlo si obul topánky. Pomohol babke obuť sa. Chytili sa za ruky a ponáhlali sa , aby nezmeškali pravideľný spoj, ktorým chodil otec do práce. Chvíľku čakali na autobus, dvadsať jednotka zase mešká. Bol rád, že mešká, bola to jediná chvíľka ,kedy sa s otcom mohol porozprávať ( babka ich vtedy nevnímala ) .Väčšinou si stihli povedať tak dve tri vety potom prišiel autobus. Otec pobozkal babku a syna a zmizol v dave tlačiacich sa do autobusu. Chlapec s babkou ešte dlho kývali, kým autobus zmizol na križovatke. Potom sa začínal jeho normálny deň . Najprv škola, potom úlohy. Von nemal ísť s kým. Nemá kamarátov. Vškole je šikanovaný , no keď to povedal otcovi ten mu povedal len že to musí vydržať že aj on to zažil a že potom to bude lepšie. neuvedomuje si že niake potom nebude, vždy to bolo a bude tak , vždy mu budú ubližovať. Nie je ako oni, verí tomu. Babka mu to vždy hovorila že je iný. Bol slabí nedokázal sa im ubrániť. Dievčatá ho nenávideli. Len mu ubližovali. Všetci mu len ubližujú. Je sám proti všetkým. A potom , keď má už hotové úlohy sadne si do rohu. Myslí na matku prečo ho tu nechala? Nechala ho tu takého samého. Sníva o niekom , kto mu pomôže , komu sa nebude hnusiť, pre koho nebude len tá vec , do ktorej môžu kopať , niekto kto sa mu nebide smiať. Vie že má babku, že ona ho má rada. Ale to nie je ono niekoho , kto by mu rozumel. Nekonečne dlho si predstavuje ako s niekym takým je . Ako si ho vážia. Myslí na to ako by sa on smial na nich, len keby mal niekoho , kto by bol pri ňom. Plače. Plač mu už dávno nepomáha, neuľaví sa mu, iba si to ešte viac uvedomuje , to aký je ubožiak. Keď príde otec sadnú si k stolu. Pomodlia sa .Babka mi naloži na tanier jedlo a v tichosti jedia. Keď dojedia sadnú si pred malý televízor. Babka sa spýta otca ako bolo v robote? Otec ako vždy odpovie že dobre a tým to preňho končí. Zapne synovi večerníček a potom ho pošle spať . Ešte dostane pusu od babky.
Ľahne si do postele a dlho do noci rozmýšľa nad tým kde asi tak teraz je jeho mama, aké by to bolo keby tu bola. Keď si otec otvorí daľšie pivo jeho syn už sníva o tom že raz niekto príde a zachráni ho, že to bude mama. Otec sedí a pije.Je to jedna z mála vecí ktoré mu pomáhajú zabudnúť na to že jeho žena už nepríde..
