Veď to ona ma frajera. Veď ona balí chalanov aj keď nechce. Ona ma super vlasy. Ona ma super Džob. Ona ma super postavu. Ona je blond. Ona je tá, čo žije svoj bezstarostný život.
A ja, ja som len to čo zostalo. Ona vznikla ako dieťa lásky našich rodičov - ako náhoda, potom už aj vítaná náhoda. Ja, ja som mala zachrániť manželstvo. Ja som to posrala. A tak sa o par rôčkov naši rozviedli. Teda presne asi o 13 rokov po mojom vzniku.
Ja som tá tlstá, večne obézna. Tá, na ktorú sa ani nepozriete keď Idú vedľa seba - čo vedľa nej niekto bol?. Ja som, tá čo si ju nevšímajú. Tá čo sa snaží ale aj tak bude stále nepriebojná. Ja som ukecaná, to je občas pravda, ale nie až tak ako ona. Ja sa hanbím dať si šaty a sukne - nemám do toho nohy. Ona ich nosí. Ja mením náladu každú chvíľku. Občas som ťuk ťuk. Občas neznášam celý svet. Občas sa somnou nedá vydržať. A občas ani sama so sebou neviem vydržať. Niekedy už myslím na to ako to bude pijekné až to semnou jednou sekne. A občas sa flákam po meste s kamoškou za ruku. Niekedy si hľadám tú správnu osôbku - vtedy zabúdam že pre mňa nikto taký nie je. Strašne sa ľutujem. Pozerám na svet len tými mojimi očami a kúšem si do jazyka, aby som nepovedala niečo, čo by ostatným bolo nepríjemné. S veľkým potešením ponižujem svoju matku a na otázku kedy tá moja puberta už konečne skončí jej do očí poviem nikdy. Som veľké decko.
A som sama
Som sama.
Raz ma možno všetci nechajú stáť samu na mojom ihrisku, pretože oni musia ísť preč, odísť, vyrásť. To sa jej nemôže stať. Ona je moja sestra. Ona je tá pekná ja som to čo nikto nechce a neľutujem sa, neľutujem to!
Som špatná. No a ?
